Svetový deň malárie sa slávil po prvýkrát 25. apríla 2008, na základe rozhodnutia 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii.
Malária je známa aj pod názvom bahenná horúčka. Najviac prípadov malárie je v subsaharskej Afrike, choroba sa vyskytuje aj v Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe. V roku 2015 zahrozila malária aj v niektorých častiach Európy.
Čo je malária?
Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia. Spôsobuje ju prvok Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom choroby je komár rodu Anopheles.
Existuje niekoľko druhov Plasmodií, s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na vývoji choroby. Priebeh malárie môže byť v niektorých prípadoch rýchly, dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.
Prevencia pred ochorením spočíva v zabránení poštípaniu od infikovaného komára (mechanické, chemické, biologické prostriedky). Vo finálne fáze skúšania je aj očkovacia látka, ktorá by mala byť najúčinnejšou prevenciou. V liečbe sa používajú antimalariká, najmä Artemisin, na ktorý bol však hlásený nárast rezistencie.
Európsky región je bez malárie
Európsky región WHO (53 členských štátov, vrátane Slovenska) je prvý na svete, ktorému sa podarilo dosiahnuť prerušenie prenosu malárie na svojom území. Počet domácich prípadov malárie klesol z 90 712 v roku 1995, na 0 prípadov v roku 2015.
Pred Svetovým dňom malárie 2016 WHO oznámila, že Európsky región dosiahol svoj cieľ – do roku 2015 vykoreniť maláriu, čím prispel ku globálnemu cieľu “Skoncovať s maláriou nadobro”. WHO poďakovala aj kľúčovým partnerom, ktorí pomáhali financovať proces eliminácie malárie v európskych krajinách.
Ide o významný medzník v histórii verejného zdravotníctva v Európe a na celom svete. Kým však nebude malária odstránená na globálnej úrovni, môžu ľudia, cestujúci do krajín a z krajín s endemickým výskytom malárie, importovať toto ochorenie do Európy.
Európa tak musí pokračovať v dobrej práci, aby sa zabránilo opätovnému návratu choroby. Skúsenosť ukazuje, že malária sa môže rýchlo šíriť, a ak európske krajiny nebudú bdelé a vnímavé, jeden dovezený prípad môže viesť k opätovnému návratu malárie.
Medzníkom v Európe bola Deklarácia Taškent 2005
“Presun od kontroly malárie, k jej eliminácii”, je deklarácia, ktorú schválili všetky krajiny v Európskom regióne WHO. Na jej základe, vznikla nová regionálna stratégia 2006 – 2015, ktorá viedla postihnuté európske krajiny k zníženiu počtu domácich prípadov malárie na nulu.
Tento úspech bol dosiahnutý vďaka kombinácii silnej politickej angažovanosti, zvýšenej detekcie a dohľadu nad prípadmi malárie, s integrovanými stratégiami pre kontrolu komárov a cezhraničnou spoluprácou, a komunikáciou s ľuďmi v riziku. Ak krajina nemá žiadny lokálne získaný prípad malárie po dobu najmenej 3 za sebou nasledujúcich rokov, je spôsobilá na oficiálnu certifikáciu zo strany WHO o eliminovaní malárie.
21. a 22. júla 2016 WHO zvolá prvé stretnutie na vysokej úrovni o prevencii návratu malárie v Ašchabade (Turkmenistan). Stretnú sa európske krajiny s rizikom znovuobjavenia malárie, aby zabránili jej návratu, prostredníctvom nasledovných opatrení:
- trvalé politické odhodlanie,
- silná ostražitosť a pohotovosť pri testovaní a liečbe všetkých prípadov malárie,
- pochopenie rizika, ako môže dôjsť k opätovnému prenosu malárie v „čistých“ oblastiach;
- pokračovanie v okamžitých opatreniach, v prípade lokálneho prenosu malárie.
Globálny výskyt malárie v roku 2015
Podľa najnovších odhadov WHO, v roku 2015 sa vo svete objavilo 214 miliónov nových prípadov malárie. Väčšina prípadov malárie vznikla v Africkom regióne (88 %), za ktorým nasleduje juhovýchodná Ázia (10 %) a východné Stredomorie (2 %).
V roku 2015 bol odhadovaný počet úmrtí na maláriu na celom svete asi 438 000 (niektoré odhady hovoria až o 635 000). Väčšina úmrtí bola v Africkom regióne (90 %), za ktorým nasleduje juhovýchodná Ázia (7 %) a východné Stredomorie (2 %)
V rokoch 2000 až 2015, sa incidencia malárie (nové prípady malárie) znížila celosvetovo o 37 % a v Afrike o 42 %. Počas toho istého obdobia, klesla úmrtnosť na maláriu celosvetovo o 60 % a v Afrike o 66 %.
Ostatné regióny dosiahli pôsobivé zníženie výskytu malárie. Od roku 2000 miera úmrtnosti na maláriu klesla v juhovýchodnej Ázii o 85 %, v regióne Severnej a Južnej Ameriky o 72 %, v západnom Tichomorí o 65 % a vo východnom Stredomorí o 64 %. V roku 2015 po prvýkrát hlásil Európsky región nulový výskyt domácich prípadov malárie.
Obzvlášť citlivé na ochorenie, infekciu a smrť v dôsledku malárie, sú deti do 5 rokov. Odhaduje sa, že v roku 2015 zomrelo na maláriu na celom svete 306 000 detí do 5 rokov, vrátane 292 000 detí v Africkom regióne. V rokoch 2000 až 2015 klesla miera úmrtnosti u detí do 5 rokov celosvetovo o 65 % a v Afrike o 71 %.
Zdroj: www.who.sk
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie