Vystavovanie sa slnečným lúčom verzus ochrana pre nimi. Kde je hranica, ktorú by sme nemali prekročiť, aby sme neohrozili svoje zdravie? O rozhovor na letnú tému, aktuálnu nielen v lete, sme požiadali dermatológa – MUDr. Juraja Hegyiho.
Pán doktor, platí ešte v súčasnej dobe staré známe príslovie, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár? Alebo je to naopak?
Do určitej miery to platí i v súčasnej dobe, ale zároveň je potrebné si uvedomiť, že vplyv slnečného žiarenia sa za ostatné roky zmenil. Ozónová vrstva sa postupne oslabuje, a nedokáže už pred ním ľudí ochrániť tak, ako v minulosti. A preto by sme mali byť omnoho opatrnejší, keď sa žiareniu vystavujeme. Pobyt na slnku je potrebný, ale v oveľa menšej miere, než si to ľudia vo všeobecnosti myslia!
Je slnečné žiarenie v našich končinách bezpečnejšie, než napr. na juhu Európy?
Fakt je, že sa rozdiely postupne stierajú, a aj naše zemepisné šírky začínajú byť subtropické, čo sa týka teplôt a intenzity spádu slnečného žiarenia. Ani sever Európy už nie je pred ním plne chránený, pretože ozónová diera sa už rozšírila, napr. nad Švédsko, či Grónsko. Odporúčam u nás rovnakú ochranu pred slnkom, ako napr. v južných krajinách Európy – nielen kvôli intenzite žiarenia, ale najmä kvôli dĺžke vystavovania sa slnečným lúčom. V porovnaní s minulosťou viac cestujeme, chodíme na dovolenky aj do tropických krajín. Mnohí ľudia chodia na dovolenku v lete, a už nie je novinkou, že aj v zime sa opäť vydajú za slnkom, na južnú pologuľu. Tým znásobujú intenzitu slnečného žiarenia, a je prirodzené, že ich koža na to nie je zvyknutá.
Je preukázateľné, že koža ľudí žijúcich v tropických oblastiach je odolnejšia voči slnečnému žiareniu, než koža Slováka?
Kožu dostávame do vienka, takisto ako fototyp, či veľkosť nohy. Vo všeobecnosti má tzv. mediteránsky typ ľudí (Taliani, Španieli, Gréci, atď.) tmavšiu pokožku, než napr. slovanský typ. Slováci zas majú výhodu oproti iným Slovanom, ako sú napr. Poliaci, či Rusi, v tom, že mnohí majú tmavší fototyp kože. Je to tým, že toto územie v priebehu histórie osídľovali a dobíjali mnohé národy, napr. Turci, Maďari…
Správna miera ostražitosti?
Verejnosť by mala vedieť, že je nebezpečné vystavovať sa slnečnému žiareniu, keď je slnko v zenite. V našej zemepisnej šírke je to cca od 11.00 do 15.00, ale keďže ľudia veľa cestujú, toto pravidlo neplatí všade. Jednoduchou mnemotechnickou pomôckou je – ak je tieň kratší, než je naša výška, vtedy by sme sa mali slnku vyhýbať. Zmenšovaním uhla dopadu slnečných lúčov sa zas tieň predlžuje – lúče prechádzajú cez hrubšiu vrstvu ozónu, a intenzita žiarenia je nižšia. Pamätajme na to, že aj vtedy sa pokožka človeka opáli.
Účinná je viacnásobná ochrana pred slnkom.
Ľudia by sa mali chrániť aj mechanickým spôsobom, teda zahaľovať svoje telá oblečením, napr. tričkami, či nosiť pokrývky hlavy. Vždy je dôležité používať ochranné krémy, dokonca aj pred vstupom do vody, v dostatočnom predstihu.
Prevládajúci mýtus o vitamíne D.
Jeden z mýtov, prečo sa ľudia vystavujú slnku, je prísun vitamínu D. Avšak na to, aby mal človek dostatočný denný prísun vitamínu D, stačí 15 až 20 minút intenzívneho slnečného žiarenia na plochu veľkú ako predlaktie. Na potrebnú dennú dávku vitamínu D postačuje prirodzený, nesilený pobyt vonku. Jeho prirodzeným zdrojom je aj široký výber potravín na Slovensku. Štatistiky potvrdzujú, že na Slovensku je nízky výskyt rachitídy (ochorenie zapríčinené nedostatkom vitamínu D).
Umelé slnko škodí ešte viac!
Dôležité je, aby sa ľudia úplne vyhýbali soláriám! Mnohé soláriá nie sú totiž regulované, a tým vzniká mnoho otáznikov. Neviete, aký typ žiarenia vychádza z trubíc, a akú má intenzitu. Nadmerné vystavovanie sa slnečnému, či solárnemu žiareniu spôsobuje (okrem iného) starnutie kože (tzv. photoaging). To má za následok zmenu pomeru elastínu a kolagénu v koži. Koža sa stáva menej odolná a pružná, a viac sa presušuje.
Mali by byť pacienti s kožnými chorobami obzvlášť obozretní počas letných mesiacov?
Vo všeobecnosti platí, že ak majú ľudia kožné ochorenia, primeraný pobyt na slnku im môže pomôcť. Zároveň nezabúdajme na to, že aj u nich existuje zvýšené riziko kožných nádorov – rovnako, ako u ostatných ľudí. Vystavovanie sa slnečnému žiareniu závisí aj od typu liečby, ktorú aktuálne podstupujú. Na druhej strane, slnečné žiarenie má vďaka svojím imunosupresným účinkom (imunosupresia – obmedzenie schopnosti organizmu reagovať na podnet tvorbou protilátok, pozn. red.) blahodarný vplyv na niektoré kožné ochorenia, ako napr. atopická dermatitída a psoriáza.
Ako je to so znamienkami? Kedy by sme mali zbystriť pozornosť a bez váhania navštíviť kožného lekára?
Zavisí to od viacerých faktorov. Prvým je náš fototyp. Ďalším faktorom je samotná dĺžka pobytu na slnku. Niektorí ľudia sú vystavení účinkom slnečného žiarenia prirodzene dlhšie než iní, ak sa ich povolanie viaže na exteriér. Treba brať do úvahy aj výskyt znamienok, či genetickú predispozíciu. Určite je nutné zbystriť pozornosť v prípade, keď znamienka začínajú meniť svoj tvar, okraje, alebo mať viac farieb, odtieňov, či nebodaj začnú krvácať. Je nutné byť pozorný, aj keď sa objavia drobné, nehojace sa ranky, ktoré prípadne krvácajú, alebo vzniknú svrbivé, bolestivé (prekrvenejšie) miesta. Toto sú všetko signály, kedy je nutné okamžite navštíviť kožného lekára.
Koľkokrát ročne je žiaduca návšteva lekára?
Odporúčam, aby ľudia chodili na preventívne prehliadky k svojmu obvodnému dermatológovi aspoň raz ročne.
Ako dokáže ľudstvo v súčasnosti čeliť diagnóze „malígny melanóm“? Aká je úspešnosť liečby?
Situácia je dosť alarmujúca! Za posledné obdobie sa výrazne zvyšuje výskyt malígneho melanómu v populácii. Pri tejto diagnóze sú najdôležitejšie: včasnosť záchytu ložiska (alebo nádoru) a radikálnosť výkonu. V prípade, že je nádor pokročilý, existuje možnosť chemoterapie a rádioterapie. Za posledné roky výskum v tejto oblasti významne pokročil, ale ešte stále lekári a výskumníci ťahajú za kratší koniec. Veľký boom zaznamenali interferóny, ktoré sa využívajú v pomocnej terapii, ale treba povedať, že liečba interferónmi je veľmi drahá a náročná, a má veľa vedľajších účinkov. V poslednom období sa tiež začínajú objavovať lieky na biologickej báze, akási obdoba génoterapie, ktorá sa podľa klinických štúdií zdá byť celkom úspešná. Samozrejme, až ich zavedenie do klinickej praxe v najbližších rokoch ukáže, či sa nevyskytnú nejaké ďalšie vedľajšie účinky.
15. máj je Európskym dňom melanómu, a vy ste jeho koordinátorom na Slovensku. Prečo vznikla táto tradícia?
Je to iniciatíva európskych dermatológov. Vznikla v Belgicku, a postupne sa rozšírila do ďalších krajín EÚ, vrátane Slovenska. Slovensko sa zúčastňuje Európskeho dňa melanómu už 10-ty rok. Hlavným cieľom tejto kampane je, poukázať na riziko vzniku rakoviny kože, a oboznámiť s ním širokú verejnosť. Je možné, že zatiaľ verejnosť nie celkom správne pochopila túto iniciatívu. Jej cieľom nie je, aby sme spravili čo najviac vyšetrení počas jedného dňa – to je prakticky nemožné, ale poukazujeme na to, aby sa ľudia dlhodobo o seba viac starali v tejto oblasti. Prevencia je totiž najúčinnejším spôsobom predchádzania tomuto ochoreniu.
Má verejnosť dostatok kvalitných informácií?
Žiaľbohu, treba povedať, že ľudia nie sú dostatočne informovaní v oblasti prevencie a starostlivosti o kožu. Cieľom kampane je preto zvýšenie povedomia populácie. Pred cca 10. rokmi ľudia nepoznali slovné spojenie „malígny melanóm“. Dnes je povedomie verejnosti lepšie, a ľudia sa začínajú viac chrániť pred slnkom. V tejto súvislosti považujem túto kampaň za úspešnú. Dúfam, že keď jedného dňa budem odovzdávať koordinátorstvo kampane, „malígny melanóm“ budú ľudia dobre poznať. Tiež dúfam, že jedného dňa sa Európsky deň melanómu svojím rozsahom priblíži ku Dňu narcisu (kampaň Ligy proti rakovine, pozn. red.).
V čom sme, podľa vás, urobili na Slovensku pokrok v prevencii, osvete a informovanosti verejnosti, a kde vidíte nevyužitú rezervu?
Tento rok boli na oslovenie populácie po prvýkrát použité nové médiá. To znamená, využili sa internetové služby a oslovili sme aj rádiá. Vďaka spolupráci s FUN rádiom, ktoré vyhlásilo Európsky deň melanómu, sa podarilo vzbudiť väčšiu pozornosť hlavne u mladých ľudí, narodených v 70.-90. rokoch 20. storočia. Samozrejme, rezervy stále existujú. Nie všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú zastúpení v tejto kampani, predovšetkým z nedostatku motivácie. Ale vcelku má kampaň rastúcu tendenciu, a to ma teší. Poznám ľudí, ktorí sa zúčastňujú každý rok.
Ďakujem za rozhovor.
Ilustračné foto
