Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
V dnešnom modernom svete prudko stúpa výskyt alergií – potravinové alergie dokonca hlásia svoj historický vrchol. Ak by ste si mysleli, že najviac sa ľudia „pasujú“ s alergiami na oriešky, citrusy či morské plody, mýlili by ste sa. Momentálne najrozšírenejšou potravinovou alergiou je alergia na kravské mlieko.
Od dojčiat, po dospelých
Práve alergia na mlieko, je jednou z prvých alergií, ktoré sa v živote človeka môžu objaviť. Alergie vznikajú už v druhom-treťom mesiaci (aj u plne dojčeného dieťaťa), výnimočne dokonca u dvojtýždňového novorodenca.
Alergén, v tomto prípade mliečna bielkovina, sa totiž môže dostať aj do materského mlieka, pokiaľ dojčiaca žena konzumuje mliečne výrobky.
V deviatich z desiatich prípadov alergia do tretieho roku života ustúpi, a deti sú potom schopné mlieko tolerovať. Tento typ alergie sa však môže objaviť v ktoromkoľvek období života – ako dôsledok genetickej predispozície, životného štýlu a stavu imunitného systému.
Ako vzniká alergia na mliečnu bielkovinu
Alergia vzniká ako prehnaná imunitná odpoveď nášho organizmu na cudzorodú látku. Treba si uvedomiť, že aj keď je mlieko pre nás úplne bežná potravina, kravské mlieko je produkt iného cicavca, a jeho bielkovina je pre naše telo cudzia.
U novorodencov a batoliat je priechodnosť črevnej steny obvykle vyššia. Do tela sa tak dostávajú nespracované mliečne bliekoviny rýchlejšie, a preto je u detí oveľa vyšší výskyt alergií.
Aké sú príznaky mliečnej alergie?
- Tráviace ťažkosti, hnačky, zvracanie, nafukovanie, bolesti brucha.
- Kožné prejavy, ako ekzémy, výsypy, žihľavka.
- Respiračné (dýchacie) ťažkosti.
- Odmietanie potravy a neprospievanie (platí u detí).
- Dehydratácia organizmu.
- Mrzutosť a podráždenosť.
Diagnostika alergie na mlieko
Existuje diagnostika, keď sa u pacientov sleduje reakcia na stravu s obsahom mlieka, a na stravu bez obsahu mlieka – ide o metódu eliminačných a provokačných diét. Tento postup je však zdĺhavý, a často vôbec neodhalí skutočnú príčinu ťažkostí.
Moderná medicína ponúka aj diagnostiku na základe veľmi citlivých krvných testov na špecifické protilátky IgE. V tomto prípade je lekárska diagnostika veľmi dôležitá, lebo na jej základe sa môže vyvrátiť alebo potvrdiť veľmi podobná (a pomerne častá) diagnóza – laktózová intolerancia.
Aký je rozdiel medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na mliečnu bliekovinu?
I keď hlavné príznaky sú takmer identické, tieto diagnózy sa líšia najmä pôvodom ochorenia. Laktózová intoleracia je neschopnosť spracovať cukor obsiahnutý v mlieku – laktózu, čo je dôsledok nedostatku štiepiaceho enzýmu – laktázy.
Na laktózovú intoleranciu trpia častejšie dospelí, a tiež národy, ktorých predkovia mlieko takmer nekonzumovali – napríklad africké kmene, či obyvatelia Ázie, kde je výskyt laktózovej intoleracie veľmi vysoký.
Pri tejto intolerancii absentujú kožné prejavy a respiračné ťažkosti.
Liečba laktózovej intolerancie
Pri laktózovej intolerancii existuje široké spektrum potravín s naštiepenou laktózou, teda sú ľahšie stráviteľné. V lekárni dokonca dostanete tablety s obsahom enzýmu laktázy, ktoré pacient užije pred „mliečnym“ jedlom, a tým sa vyhne tráviacim ťažkostiam.
Liečba alergie na mlieko
Naopak, na alergiu na kravské mlieko nijaké pomocné tablety na trávenie neexistujú, ani špecifická liečba. Všeobecne sa odporúča – vylúčiť zo svojho jedálnička mlieko a všetky mliečne výrobky, vrátane syrov, jogurtov, či iných kyslo-mliečnych produktov, po dobu dvoch rokov.
Zväčša sa u pacientov, ktorí trpia na alergiu na mlieko, objavujú aj zápaly žalúdka či čriev, ktoré sa bezmliečnou diétou eliminujú. Pacient si potom môže skúšať pridávať mliečne potraviny, a zväčša ich aj dobre znáša.
Jedálniček alergika na mliečnu bielkovinu
Mnoho ľudí sa pri úplnom vylúčení mlieka zo stravy obáva náhlého úbytku dôležitých živín. Niekedy môžeme nahradiť kravské mlieko kozím alebo ovčím, no treba si uvedomiť, že bielkoviny v týchto mliekach sa podobajú na tie kravské, a preto sa aj tu môžu objaviť alergické prejavy.
V súčasnosti na trhu existuje široká paleta sójových mliek, ktoré majú podobné nutričné hodnoty ako bežné mlieko, a možno ich využiť aj ako priamu náhradu mlieka do varených jedál. Pri vyváženej strave a pestrosti jedálnička, pacient na svojom zdraví ani nepocíti, že prestal konzumovať mliečne výrobky.
Alergia na mlieko je dnes veľmi rozšírená, no nemusí byť doživotným obmedzením. Každý človek je individualita, a preto by mal počúvať signály, ktoré mu vysiela jeho telo. To, čo „počuje“, potom môže premietnuť do svojej životosprávy.
Autorka študuje na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ilustračné fotografie
