Akné dokáže ovplyvniť viac než pleť. Často sa považuje za triviálny problém, zvlášť ak ho porovnáme s inými ochoreniami, avšak štúdia uverejnená v časopise British Journal of Dermatology ukázala, že ľudí s akné trápia sociálne, psychologické a emocionálne následky rovnako, ako napr. epileptikov, cukrovkárov či reumatikov. Je teda jasné, že emocionálne dôsledky akné nemožno brať na ľahkú váhu. O psychologických aspektoch akné sme sa porozprávali so psychologičkou Mgr. Luciou Lapákovou.
Ako vplýva akné na kvalitu života?
„Zahraničné, ako aj domáce štúdie uvádzajú, že dopad akné na kvalitu života je rozsiahly. Z výskumov vyplýva, že ľudia postihnutí daným ochorením častokrát svoj problém neriešia, alebo ho riešia domácim ošetrovaním, čo vedie k následnému zhoršeniu, a to má veľký vplyv aj na psychickú stránku a sebavedomie človeka. Z výskumov vyplýva, že pacientom trvá viac ako 2 roky, kým navštívia odborníka – napriek tomu, že tento problém ovplyvňuje ich osobný i spoločenský život.“
V súčasnej spoločnosti, ktorá kladie veľký dôraz na vzhľad, sa človek trpiaci akné často cíti nepríjemne až trápne. Môže to spôsobiť sociálnu izoláciu?
„Sociálna izolácia je stav, kedy je človek obklopený známymi a blízkymi ľuďmi, a napriek tomu postráda dôverný vzťah k inému človeku, čo v prípade akné môže súvisieť s depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti zo sociálneho porovnávania. V prípade akné by som však hovorila skôr o deprivácii, ktorej následkom môže byť sociálna izolácia, vyplývajúca z neschopnosti riešiť psychický problém, pocit menejcennosti či narušené vnímanie sebaobrazu.“
Ak cítime, že akné ovplyvňuje náš život, máme vyhľadať pomoc psychológa? Čo by ste poradili čitateľom, ktorých sa tento problém priamo dotýka?
„V prvom rade by som chcela ľuďom s akné povedať, že na tento problém nie sú sami, a je veľmi dôležité, aby o ňom konzultovali s odborníkmi – aj preto, že jednou z častých príčin vzniku alebo zhoršenia stavu akné je psychická nepohoda a stres. V súčasnej dobe niektoré dermatologické kliniky a kožné ambulancie spolupracujú so psychologickými a klinicko-psychologickými ambulanciami, a ak sa problém nedá riešiť dermatologicky, medikamentózne, nastupuje psychoterapia, autogénny tréning, autosugescia, či iné relaxačné metódy a techniky.
