Ak máte viac šéfov, dostávate nejasné zadania, menia sa termíny, k tomu ste hladní, unavení, v nepriateľskom prostredí, hluku a pod tlakom, pocítite skôr alebo neskôr stres. V každej fáze života na nás čakajú nepredvídateľné, niekedy aj ťažko zvládnuteľné udalosti. Ako sa ale postaviť stresu zoči – voči, keď odstrániť všetky stresujúce podnety, je nereálne?
Rozlišujme, aký stres prežívame
Pozitívny stres, tzv. Eustres, sa spája s prežívaním alebo očakávaním pozitívnej udalosti, napríklad pred stretnutím s milovanou osobou. Stimuluje nás k lepšiemu výkonu, zvyšuje našu tvorivosť. Stojí tiež za našim uspokojením z dobre vykonanej práce.
Naopak, na psychiku a celkové zdravie človeka, môže mať nepriaznivý vplyv negatívny stres, tzv. Distres. Pod tlakom nadmernej a dlhodobej záťaže, môže vyústiť až do úplného vyčerpania, alebo rôznych zdravotných problémov.
Prirodzenou reakciou nášho tela na akútny stres z minulosti, je pripraviť sa rýchlo na „útok“ alebo „útek“. Ani dnes to nie je inak, len za ohrozujúce situácie považujeme čosi celkom iné – zlú finančnú situáciu, neschopnosť nájsť si prácu, vysoké pracovné nasadenie… Dnes majú stresové situácie dlhšie trvanie, a telo sa s nimi vyrovnáva ťažšie, najmä pre nedostatočnú fyzickú aktivitu – sedíme, a neutekáme alebo nebojujeme. Osobitnou kapitolou je chcený, umelo vyvolaný stres, ktorý vyhľadávajú najmä milovníci adrenalínových športov.
Koľko stresu v sebe dokážeme dusiť, ako rýchlo sa s ním vieme vyrovnať, závisí od mnohých vecí. Jednou z nich je aj spojitosť s krvnými skupinami. Niektorí ľudia dokážu zvládať stresové situácie s absolútnym nadhľadom, iným môže aj malý problém spôsobiť značnú nerovnováhu.
Stupeň zvládania záťaže má prepojenie s genetickými dispozíciami. Medzi niektorými génmi prebieha neustála vzájomná hra, a takáto hra prebieha aj medzi génmi krvnej skupiny a génmi, ktoré ovládajú naše reakcie na stres. Pokiaľ žijete pod neustálym stresom, alebo prežívate stres pomerne často, myslite na genetické predispozície k určitým stresovým reakciám.
Stresové situácie. Vyskytujú sa nezávisle od našej vôle, a dlhodobo môžu ovplyvňovať naše životné návyky, činnosti, dokonca aj životný štýl. Koľko stresu sme ale schopní uniesť? Na zistenie miery psychickej záťaže, sa podnes všeobecne používa metóda škálovania intenzity životných zmien, ktorú v roku 1967 vytvorili americkí psychológovia Holmes a Rahe. Dotazník obsahuje zoznam životných udalostí, ktoré sú číselnými hodnotami zoradené podľa náročnosti zvládnutia. Najvyššia hodnota vypovedá o najvyššej možnej záťaži stresovej situácie. Na prvých priečkach sa umiestňujú: úmrtie partnera a blízkych v rodine, rozvod a choroba…
Stres z toho, že sme pacienti?
Podľa MSc. Veroniky Lukáčovej, profesionálneho kouča, po vypočutí diagnózy môže byť pre človeka ťažké priznať si, že choroba patrí k nemu, v zmysle – „som to, čo sa mi malo stať“. Vtedy je dobré, mať spojenie so sebou, vidieť tam odkaz, aj to, že ma to obohatilo, hoci je to paradoxné. Deje sa to cez telo: silnými príkladmi sú alergia, syndróm vyhorenia alebo anorexia.
Všetci naokolo to možno vidia, a my nie. Môže to byť aj vplyv našich predkov – ale my smieme byť iní. Niekedy z úcty a k lásky druhým preberáme veci, ktoré oni nevyriešili. Súvisí s tým aj prijímanie svojho tela, identity, sexuality. Ľudia prechádzajú častokrát k sebe, svojej nepoškvrnenosti až do detstva, aby boli sami sebou.
Určite má zmysel, nachádzať odpovede na otázky: Ako sa mi ide životom? Čo by som chcel/chcela mať inak? Je to pre mňa dosiahnuteľné? Poznám prekážky, ktoré mi v tom bránia? Viem urobiť niečo, aby sa to naplnilo?
Zdokonaľme sa v umení „vypnúť“
Vedieť stres prijať, zvládať a eliminovať… Pokiaľ sa nehýbeme, spomaľuje sa trávenie, a nastupuje nadváha. Funkcia svalov, kostí a srdca je oslabená. Človek bez telesnej a duševnej kondície, sa cíti unavený a spomalený. Pohyb je pre mnohých ľudí skvelá forma relaxácie, lebo kompenzuje stres a psychickú únavu. Okrem pocitu zdravia a pokoja, zaplavuje telo endorfínmi, „hormónmi šťastia“, ktoré pôsobia proti depresii.
Relaxácia, ruka v ruke so správnym dýchaním, vie neutralizovať negatívne účinky stresu, posilňuje imunitný systém, regeneruje bunky nervového systému. Navyše, vedie k regenerácii, sebapoznaniu, sebareflexii, rozvoju osobnostného rastu, a určite poteší naše zmysly. To, že „nič nestíhame“, mení naše stravovacie návyky, a zdravej, pravidelnej strave venujeme menšiu pozornosť. Pri výbere stravy, myslime na jej zloženie – veď nie je jedno, čo do seba dennodenne dávame.
Magnézium s kyselinou orotovou
Magnézium je dnes na pultoch predajní zastúpené v registrovaných voľnopredajných liekoch, voľnopredajných potravinových doplnkoch, alebo v minerálnych vodách. Je preukázané, že magnézium je v boji proti stresu ideálne s kyselinou orotovou, ktorá umožňuje jeho efektívnejšie vstrebávanie v bunkách organizmu. Na jeho zvýšený prísun by nemali zabúdať najmä ľudia s nadmernou psychickou alebo fyzickou záťažou. Uplatní sa aj v prevencii a liečbe viacerých ochorení. Práve Magnerot® je liek s obsahom jedinečnej kombinácie magnézia a kyseliny orotovej (magnéziumorotát).
„Presurfujte“ si informácie o prejavoch stresu, ochoreniach súvisiacich s ním, a o uvedenom lieku na web stránke: zivotbezstresu.sk
Ilustračné fotografie
