Herečka Monika Haasová sa preslávila ako Bambuľka po boku Júliusa Pántika v televíznom seriáli Bambuľkine dobrodružstvá (1981 – 1983). Venuje sa filmovej a divadelnej tvorbe. V priebehu nastúpenej umeleckej kariéry sa uplatnila ako herečka, tanečníčka, choreografka, mímka, performérka a režisérka. So svojím partnerom a synom Nikitom (2,5) žijú striedavo v Holandsku a na Slovensku. Požiadali sme ju o rozhovor.
Dnes ste šťastnou mamičkou zdravého syna. Mali ste bezproblémové tehotenstvo?
Pred 3 rokmi som bola tehotná, v chudobnej štvrti Brazílie, na severe. Strávila som tam na lôžku 8 týždňov. Mala som komplikácie. Musela som zvládnuť strach z neznámeho prostredia. Bola to veľká skúsenosť. Zažila som si nevšímavé sestričky, ale aj anjelsky srdečných ľudí. Podľa mňa záleží, aký človek je – lekár či sestra, a nie, či to má zaplatené, alebo nie. Viem si však predstaviť, že v Austrálii sa im môže ľahšie usmievať, ak si z platu sestrička môže v pohode prenajať byt a mať pojazdné auto.
Lyžovali ste závodne od desiatich rokov…udržiavate si týmto športom kondíciu?
V tom čase to bol môj najobľúbenejší šport. Kombinácia rýchlosti a odvahy. Zakaždým si pomerať sily s vetrom, snehom, fujavicou. Milujem tento šport, a tiež to celé – prípravu, čajíky v bufete pri vleku, partiu a kopec srandy.
Precestovali ste viaceré krajiny. Ako je to so zdravotným poistením mimo územia Slovenska?
Keď som bola poistená na Slovensku (pred narodením dieťaťa) a cestovala mimo republiku, platila som si okrem základnej ešte komerčnú zdravotnú poistku pre „svet“. Už 3 roky som poistená holandskou zdravotnou poisťovňou, kde mám poistenie nastavené automaticky pre „svet“, čiže si platím vyššiu mesačnú základnú poistku, ale je v tom zahrnuté moje cestovanie. Ak cestujem z pracovných dôvodov, som automaticky pracovne poistená cez projekt, pre ktorý pracujem. V tomto momente plánujem byť viac ako 6 mesiacov na Slovensku, a tým pádom som sa v týchto dňoch musela nastaviť na slovenskú poistku. Jeden z dôvodov je, že budem pracovať na Slovensku, a v tom prípade, podľa holandského zákona, kde pracujete, tam ste poistení. Môj partner ale naďalej ostáva v holandskej zdravotnej poisťovni, pretože ako umelec sa presúva z krajiny do krajiny, a k tomu zakaždým musí vypisovať Európsky formulár. Niekedy je to naozaj bláznovstvo, všetko to vystriehnuť.
Aké postavenie majú pacienti v Holandsku? Poviete nám o skúsenosti s vyšetrením/ošetrením v zahraničí/na Slovensku?
Po lekároch som chodila naposledy s mojím synom – vtedy bábätkom. Neviem to úplne porovnať s našim postavením na Slovensku, lebo išlo o dieťa. Pred rokom 1989 ľudia žili inak – systém bol nastavený tak, že všetci museli pracovať, vrátane matky. Keď dieťa ochorelo, hneď mu boli nasadené antibiotiká, aby sa matka mohla rýchlo vrátiť na pracovisko. Bolo to programové. V Holandsku, keď som prvýkrát prišla s Nikitom k lekárovi, tak som si myslela, že sú k nemu nevšímaví, že mu nedávajú dostatok liekov. Ale opak je pravdou. Deti sú tam odmalička otužované, či prší-neprší, ide sa von, zlé počasie neexistuje. Žiadne čiapky pri 12-14 stupňoch, a na jar pokojne vidíte, ako si po tráve lezie bosé batoľa. Tento istý prístup som videla v Austrálii, kde som si to obzvlášť všimla. Lekári sa správali veľmi milo, a dieťaťu nedávajú zbytočne množstvo liekov. Napríklad položka za jedno stretnutie v ordinácii stojí 70 dolárov, samozrejme je preplatená holandskou poisťovňou. Imunita sa posilňuje už od útleho detstva. Na Slovensku sa mi už stalo, že chceli malému naordinovať antibiotiká. Išla som k homeopatke a Nikita sa vyliečil bez antibiotík. Trvá to niekedy dlhšie, ale telo sa nakopne, a keď sa vylieči samo, je to o to väčšie víťazstvo. Preto som na materskej tri roky. Pretože obdobie prvých troch rokov je najdôležitejšie. A čas na vyliečenie mu dávam.
Vystupujú vaši kolegovia v zahraničí s pantomímou/bábkovým divadlom pre malých pacientov v nemocnici?
Viete, že minulý rok som po tom pátrala? Čistú pantomímu nerobím. Ale určite sa k tomu dostanem, a rozviniem vlastnú iniciatívu. Bolo by to absolútne prirodzené popri povolaniu, ktoré robím, obšťastňovať umením choré detičky. Pri mojom tempe života a cestovania, mám kopec plánov a rozrobených aktivít, ktoré by som chcela raz urobiť. Toto je jedna z nich.
Zahrali ste si niekedy pacientku?
Strašne rada hrám niekoho iného. Umierajúcu ženu, starého tuláka s barlami, opitého generála – Rusa, mongolskú bojovníčku, hlúpu upratovačku. Pacientku som si zahrala raz veľmi dávno ako dievčatko v rozprávkovom seriáli Bambuľka, v časti „Cukríková choroba“.
Má Nikita rád cukríky?
Sladkosti nejedáva vôbec. Na Mikuláša sme spravili v rodine dohodu, dávali sa klasické mandarínky. Cukríky Nikita ešte nepozná. Mám o to väčší pokoj v obchode, žiadne drankanie. Objavila som kokosový cukor z kvetov. Sladím s troškou medu.
Prezradíte nám, na akých projektoch aktuálne pracujete?
Pracujem s mojím životným partnerom Petrom Cserim na vlastnom projekte pod skupinou Trio Olga, pripravujem cestovateľský večer s mojimi videoprojekciami, pracujem na videoklipe mojej sestry (herečky a speváčky) Zuzky a jej skupiny The Susie Haas band. V marci pokračujem v nakrúcaní slovenského filmu Krok do tmy v réžii Miloslava Luthera.
Máte svoj osvedčený recept na zachovanie telesného/duševného zdravia?
Cvičím jógu, v Holandsku dennodenne jazdím na bicykli, a v zime lyžujem. Nemusím mať všetko. Teším sa z toho, čo mám. A rada improvizujem.
