Ako profesionálny vojak sa stretol s utajovanými skutočnosťami, ktoré zmenili spôsob jeho uvažovania o tomto svete, o symboloch moci a o ľuďoch, ktorí ju predstavujú. Zúčastnil sa experimentov s ľudskou psychikou. Bol osobným strážcom politikov, prechádzal si krízovými situáciami, a mal možnosť tvárou v tvár smrti uvažovať o zmysle bytia ľudstva.
Jeho skúsenosti prinášajú unikátny spôsob riešenia problémov, ale aj šokujúce odhalenia síl, ktoré pôsobia v tejto realite. Dnes pripravuje prednášky a semináre, konzultuje s klientmi oblasť osobného rozvoja a pracuje na nových knihách. Pri písaní kníh vychádza výhradne zo svojich vlastných skúseností, a hľadá k nim paralely v učení východných majstrov i kanonických a apokryfných novozákonných textov. Sám prešiel procesom, ktorý vo svojich knihách označuje „transformácia vedomia“. Na jeseň zavítal na Slovensko, a poskytol nám exkluzívny rozhovor. Rozprávame sa s českým vydavateľom kníh a spisovateľom, Tomášom Keltnerom.
Dátum 21.12.2012. Prežívame odvtedy nové, iné obdobie?
Stopercentne áno. Všetko sa zmenilo. Je to vidieť v partnerských vzťahoch, v zdraví, v tom, čo ľudia jedia, ako uvažujú, v tom, ako sa správajú k sebe. Ale to neznamená, že sa to zlepšilo, to vôbec nie. Ľudia sú pravdivejší. A pacienti majú problém taký veľký, že sa prejavuje na ich fyzickom tele. To, čo človek dokázal dlho držať silou vôle – potlačoval bolesť alebo pozitívne myslel – už ďalej nejde. Ľudia začínajú byť z toho zrútení, a to je dobre, aj keď sa to môže javiť ako zlé.
Bezpečnosť. Aké je, byť osobným strážcom?
V dobe, kedy som tam nastupoval, to bol pre mňa splnený sen. Veľmi som si to prial, dnes by som to nerobil. Je to práca ako každá iná, má svoje plusy a mínusy. Je možno nebezpečnejšia ako nejaká iná. Som typ človeka, ktorý keď niečo robí, tak na sto percent. Bol som pripravený položiť svoj život. Ten, kto tú prácu robí, tak to tak má…
Tajná služba. Čo ste si do civilu odniesli?
Existuje mnoho klamstiev okolo nás, a sme v ilúzii. Bežní ľudia sú veľmi rafinovaným spôsobom manipulovaní – politikou a mocnejšími tohto sveta. Je nám predkladané, čo si máme myslieť, čo máme robiť, čo je dobré, a čo je zlé. Deje sa to aj v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, kde je veľká lobby. Pre chorých je veľmi ťažké akceptovať, že pokiaľ by zmenili spôsob svojho života, myslenia, tak by vôbec nemuseli riešiť, či nejaké lieky vôbec existujú, alebo neexistujú. Lieky neliečia príčinu ochorenia, až jeho prejav.
Experimenty s ľudskou psychikou. Posunuli vás?
Samozrejme, robil som ich, a použil ich aj na seba. Ako by som ja reagoval. Je to súčasť cesty hľadania seba samého. Predtým som si myslel, že som najlepší a najchytrejší, a moje zamestnania ma v tom utvrdzovali: bola to obrovská masáž pre ego. Postupne som zistil, že najväčší dar, ktorý sami sebe môžeme dať, je – nechcieť si myslieť, že sme dokonalí…
Rozum a naše ego… Sú prepojené?
Musíme spoznať prejavy nášho ega. Je možné zbaviť sa toho, aby sa ego neprejavovalo tak, ako vám nevyhovuje. Je obrovský rozdiel medzi tým niečo „vedieť“ a „uvedomovať si“. Uprostred stojí skúsenosť. Myslím si, že prenosná. Nemusím si spáliť ruku, aby som uveril, že oheň páli. Nemusím prejsť tou deštruktívnou fázou. Aj keď – sú určité okamihy, ktoré sú pre každého človeka iné.
Partnerské vzťahy. „Podpisujú“ sa na nás?
Sex nie je to najdôležitejšie v partnerskom vzťahu. Ľudia majú problém to pochopiť, preto sa prikláňajú k extrémom. Veľa, alebo málo, alebo celý život byť s jedným partnerom, to je nezmysel. To sa nedá. To nie je prirodzené. Môžu byť ľudia, ktorí strávia život s jedným partnerom, ja netvrdím, že nie. Ale je nesprávne to chcieť po všetkých. Poviem to jednoducho: pokiaľ mám partnera, mám byť s ním, pokiaľ ho nemám, tak hľadám iného. V partnerských vzťahoch sú základné školy, stredné školy, vysoké školy. Sú ľudia, ktorí majú mnoho základných škôl, ale ani jednu strednú…
Nevyliečiteľné ochorenia a nové lieky. Vyjadríte sa k tomu?
Nerád sa vyjadrujem k ochoreniam, je to veľmi citlivé. Pre zdravého človeka nie, ale pre nezdravého áno. Dotkne sa ho to, cíti to ako niečo fatálne. Poznám ľudí, ktorí dokázali prekonať také ochorenie, ale prácou na sebe. Samozrejme, ľudia hľadajú alternatívy. A je otázne, ktorá z nich vlastne zabrala.
Realita, vedomie a iné dimenzie. Kam ste dospeli?
Ľudia radi rozdeľujú cez rozum vedomie na isté úrovne. Je to podľa môjho názoru nezmysel. Je to ako, keď ste tehotná. Buď ste, alebo nie ste… Buď ste vedomá, alebo nie ste. Ale aj ja sám hovorím vo svojich niektorých výkladoch o vyššej úrovni a nižšej úrovni vedomia, pretože je to zrozumiteľnejšie. Ja to vnímam tak, že vedomejšia ste vtedy, ak ste častejšie vedomá. Naša realita je len jednou z realít. Existuje všetko, všetky varianty, paralelné reality, a vo všetkých sme. To, čo my prežívame, je to, kam sa naše vedomie dokáže presunúť. Slobodný, rozumejte šťastný, je ten, kto má fyzické telo a vedomie v rovnováhe. Nezáleží na tom, či na nízkej, alebo vysokej úrovni. Taký pastier oviec môže byť na svojej úrovni šťastnejší, ak to má v rovnováhe, ako povedzme vrcholový manažér, ktorý to má rozbité…
Konzultácie a osobný rast. Chcú ísť ľudia v sebe ďalej?
Ľudia hovoria, že chcú, a dokonca sú za to ochotní veľa platiť a urobiť kadejaké „kraviny“, ktoré im vymyslíte. Ale ak im poviete: „tu máte problém, a ten je potrebné vyriešiť“, nechcú. Ľudia budú radšej chodiť za vami a rozprávať sa. Pokiaľ máte otvorené oči, dozviete sa, ako to s vami je. Ide o to, aby ste boli pripravení to prijať.
Ľudia z tretieho sektora. Majú šancu v krajine niečo zmeniť?
Je to téma, ktorej až natoľko nerozumiem. Myslím si, že áno. Určite má zmysel to skúšať. Ale je naivné si myslieť, že zmeníte systém. Je to niečo, ako keď sa postavíte s puškou oproti idúcemu vlaku. Má zmysel informovať, tá sila tam je. A možno to ukazovať. Pokiaľ sa niekto snaží pomáhať, to nefunguje. Je potrebné ľudí podporovať, nie im pomáhať. Pomáhanie vytvára závislosť…
Strach v nás. Vieme s ním „zatočiť“?
Strach je démon, ten najväčší nepriateľ. Keby som to mal zhrnúť, tak ide o jednu jedinú vec, a to je strach alebo viera. Je to to isté, rovnaká frekvencia. Viera je to najdôležitejšie v našom živote, s čím by sme mali pracovať. Na Slovensku má viera svoje korene cez kresťanstvo. V Čechách je to oveľa komplikovanejšie – Česi veľmi podráždene reagujú na slová ako viera a Boh. Postavia sa proti tomu, ako proti niečomu zlému. Čas od času o to zavadím. Ak nájdete ľudí, ktorí povedia, mne to fungovalo, bolo to preto, lebo tomu verili… Ľudia sa potrebujú niečoho držať, niečo uchopiť. To je to rozumové, čo súvisí s fyzickým telom. Viera súvisí s dotykom…
Marketing. Podprahové manipulácie. Dejú sa dnes?
Dejú sa, ľudia sú manipulovaní cez média, reklamu a mysterióznych novinárov. Nie preto, že sú novinári zlí, ale poplatní. Ak je novinár vedomý, tak rozpozná manipuláciu, a nepodpíše sa pod to. Ale peniaze sú silná motivácia. Tiež potrebujú jesť rožky a nosiť nohavice…
Záznamy o pacientoch. Sú zneužiteľné?
Všetko sa dá zneužiť. Informácie sa nedajú úplne ochrániť, nie je to možné. Dnes ak máte napríklad vernostnú kartu, tie informácie nekončia tam… Existujú analytické programy, ktoré údaje vyhodnocujú.
Online komunikácia s pacientmi na web stránke. Áno, alebo nie?
Áno. To, čo ľudia potrebujú, je zdieľanie. Vidíme to na vzostupe sociálnych sietí. Je to ale veľká zodpovednosť. Problémom môže byť útok rôznych ľudí, ktorí píšu nezmysly, zlé veci; škodia preto, že sú nešťastní. Je potrebné, aby to malo správcu, a aby sa nebál mazať tie veci. Tiež erudovaného supervízora, alebo konzultanta, ktorý to usleduje. Nesúhlasím s tým, že si ľudia môžu písať, čo chcú. Je to vaša výkladná skriňa…
Predstavíte nám vaše knižné tituly?
Transformace vědomí 1, 2, Počátky a Splněná přání. Ďalej u nás vyšli knihy: Žádné výmluvy!, Jsi skvělý!, Nedej se zastavit!, Jsi mnohem víc, než jen to, co máš!, Já jsem, kniha Miltonovo tajemství a moja detská knižka Já věřím. Tento rok chceme vydať, od českej hebraistky Terezie Dubinové, Kořeny ženské spirituality. Považujem ju za prelomovú knihu.
Fotografie: online archív Tomáša Keltnera
