Skúste zoradiť tieto činnosti podľa toho, ktoré pokladáte za viac či menej nebezpečné: bungee jumping, horolezectvo, zdravotná starostlivosť, letecká doprava, šoférovanie, atómová elektráreň. V článku vám prezradíme, ako je to naozaj.
Odhaduje sa, že 10 – 12 % hospitalizovaných pacientov v EÚ je počas poskytovania zdravotnej starostlivosti vystavených nejakej nežiaducej udalosti. Pod ňou sa rozumie neúmyselné poranenie alebo komplikácia, a z toho vyplývajúca predĺžená hospitalizácia, prípadne vážnejšie trvalé následky. Ako je to na Slovensku?
„Pobyt v slovenskej nemocnici je porovnateľný s pobytom v inej nemocnici v rámci EÚ. V spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou sme robili v roku 2011 prieskum, ako by takáto štatistika vyšla v slovenských nemocniciach. Vyšlo nám, že výskyt nežiaducich udalostí v nemocniciach bol asi 14 %. Neskôr sme robili ešte jeden prieskum, v ktorom sa čísla znížili na 12 %. Znamená to, že zhruba každý desiaty pacient počas pobytu v nemocnici zažije nejakú nežiaducu udalosť,“ povedal národný koordinátor projektu pre Bezpečnosť pacientov MZ SR, MUDr. Peter Bandura. Zo slovenského prieskumu tiež vyplynulo, že viac než 72 percentám nežiaducich udalostí sa pritom dalo predísť.
Najrizikovejšie nežiaduce udalosti, ktoré sa vám môžu v nemocnici prihodiť, sú nozokomiálne infekcie. Hlavne starším pacientom hrozia aj pády, a dosť vážnym problémom, ktorý sa zatiaľ menej často rieši, je problém s podávaním liekov.
Čo je nežiaduca udalosť?
Najčastejšie používané indikátory v oblasti bezpečnosti pacientov, ktoré sa používajú ako pomôcky pri identifikácii potenciálnych nežiaducich udalostí počas zdravotnej starostlivosti, sú: infekcie spôsobené starostlivosťou, medikačné chyby, preležaniny (dekubity), infekcie operačnej rany a ďalšie indikátory (napríklad pády).
Podľa svetových štatistík sa v primárnej starostlivosti najčastejšie vyskytujú nežiaduce udalosti spôsobené chybnou alebo oneskorenou diagnózou, nesprávne predpísanými liekmi, oneskoreným poslaním pacienta k špecialistovi a nedostatočným sledovaním zdravotného stavu. K tomu sa pripája nerozpoznanie vedľajších účinkov liekov (takmer v šiestich percentách prípadov). Britský prieskum na túto tému dospel k záveru, že najviac nežiaducich udalostí nastáva v štyroch oblastiach:
– v diagnostike,
– preskripcii liekov,
– komunikácii,
– organizácii.
Mýty a pravdy o bezpečnosti
MUDr. Peter Bandura sa nazdáva, že riešeniu týchto problémov neprospieva viacero mýtov, ktoré v zdravotníctve (nielen slovenskom) kolujú. „Mýtom číslo jeden je, že zdravotníci nerobia chyby. Hneď za ním nasleduje mýtus, že chyby vznikajú vinou jednotlivcov a tí, ktorí chybu urobili, sú nevyhnutne zlí. Štvrtým mýtom je presvedčenie, že obvinenie a potrestanie pracovníkov vedie k lepšej starostlivosti a zabraňuje chybám v budúcnosti.“ Pravda je pritom taká, že riziko je prítomné vždy, chyby sú prosto súčasťou každého zložitého systému. Ľudia robia chyby, aj keď sa veľmi snažia ich nerobiť. Nie všetky riziká sa dajú dopredu identifikovať, hoci viaceré štúdie ukazujú, že minimálne polovici chýb by sa dalo predísť (niektoré prieskumy hovoria dokonca o 70 % chýb, ktorým sa dalo vyhnúť).
Prečo teda napriek tomu chyby vznikajú? Najčastejšie chybou systému. Ak chceme predchádzať rizikám alebo ich obmedziť na minimum, potrebné je urobiť zmenu vo všetkých troch zložkách: u zdravotníckeho personálu, urobiť systémové opatrenia (v zdravotníckych zariadeniach aj v legislatíve) a zmeniť aj prístup pacientov a ich príbuzných.
Čo môže urobiť pacient?
„V prvom rade, pacient by mal vyžadovať informovaný súhlas, a ešte pred ním poučenie. V ňom mu zdravotnícky pracovník vysvetlí všetky úskalia, ku ktorým môže dôjsť pri zákroku. Pacienti by sa nemali hanbiť pýtať na veci, ktoré im nie sú jasné, a mali by vyžadovať zrozumiteľné odpovede,“ hovorí národný koordinátor projektu pre Bezpečnosť pacientov. Počas hospitalizácie tiež odporúča pacientom aktívne sa zaujímať o svoju liečbu: „Nebojte sa spýtať: Volám sa XY, je tento liek naozaj pre mňa? Ak máte alergiu na určité lieky alebo potraviny, informujte o tom zdravotníkov, prípadne si napíšte zoznam liekov, ktoré užívate, a prípadných alergénov, a položte si ho na nemocničný stolík pri posteli.“
Nozokomiálne infekcie patria k najčastejším nežiaducim udalostiam, ktoré sa môžu pacientom prihodiť – a práve toto riziko sa dá pomerne jednoducho zmenšiť: dbajte na hygienu, dôsledne si umývajte ruky, a žiadajte to aj od blízkych, ktorí za vami prídu do nemocnice. Kľučky, madlá v MHD, tlačidlá výťahov, zábradlia – to všetko sú plochy, ktorých sa dotýka množstvo ľudí. Keď vstúpite do nemocničnej izby, mali by ste si najprv umyť ruky. Podľa odborníka na bezpečnosť pacientov je namieste, aby ste sledovali, či si ruky umyje aj zdravotnícky personál predtým, než pristúpi k pacientovi. Práve ich ruky totiž patria k hlavným prenášačom nemocničných nákaz.
Otravovať zdravotníkov s maličkosťami, alebo to nechať tak? To je častá úvaha pacientov v nemocnici. Čo treba nahlásiť a čo je bezvýznamné? MUDr. Bandura si myslí, že pacient by mal hlásiť všetky komplikácie a zdravotnícky personál posúdi, či ide o typický priebeh liečby alebo nečakanú príhodu. Posledná rada odborníka znie: Vzdelávajte sa! „Je žiaduce, aby sa pacienti viac zaujímali o preventívne programy a novinky zo zdravotníctva. Mali by byť vzdelanými a poučenými laikmi. Len dostatočne informovaný pacient sa stane klientom, ktorý môže spolurozhodovať o svojej liečbe, upozorňovať na riziká a podieľať sa na odstraňovaní chýb.“ A naša rada na záver znie: Nebojte sa! Možno nie všetci zdravotníci zareagujú na vaše otázky prívetivo a trpezlivo, no mlčanie sa vôbec nevypláca. Napokon, ide o vaše zdravie. Informovaný súhlas, ktorý pri ošetrení podpisujete, by pre vás nemal byť zdrapom papiera.
A ako je to s rizikovými činnosťami z úvodu článku? Správne zoradenie činností podľa rizika od najbezpečnejších po najmenej bezpečné je toto:
Atómová elektráreň, letecká doprava, šoférovanie, bungee jumping, horolezectvo, zdravotná starostlivosť. Aj vaším pričinením sa môže zdravotná starostlivosť stať bezpečnejšou!
Poznámka: nozokomiálny = nemocničný, získaný v nemocnici. Nozokomiálna nákaza je prenosné ochorenie vonkajšieho alebo vnútorného pôvodu, ktoré vzniklo v súvislosti s pobytom osôb v nemocničnom zariadení.
6 rád pre pacientov
1. Pýtajte sa.
2. Aktívne predchádzajte rizikám.
3. Chráňte sa.
4. Dodržujte pokyny zdravotníkov.
5. Vzdelávajte sa.
6. Starajte sa o seba.
Kto je MUDr. Peter Bandura?
Vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach so špecializáciou na chirurgiu, pôsobil v Tunisku a vo Francúzsku. V rokoch 1999 – 2002 bol krajským štátnym lekárom a vedúcim odboru zdravotníctva Prešovského kraja. Od r. 2002 bol vedúcim lekárom jednodňovej chirurgie do r. 2007, potom sa stal riaditeľom pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Prešove. Od r. 2001 pôsobí ako národný koordinátor pre bezpečnosť pacientov SZO a MZ SR. V roku 2012 obhájil dizertačnú prácu na tému: Prínos dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou z hľadiska ochrany práv a bezpečnosti pacientov.
