Click here!

Vyhorenie zdravotníckeho personálu: Ako sa podpisuje pandémia na zdravotníkoch?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Slová vyhorenie alebo syndróm vyhorenia sa začali intenzívnejšie skloňovať v posledných rokoch, v súvislosti s nárastom pracovného stresu. Dnes je častým problémom najmä v profesiách, kde prevažuje psychická námaha, zodpovednosťnedostatok času na oddych.

S príchodom pandémie sa hovorí v súvislosti s vyhorením o jednej špeciálnej skupine. Sú ňou zdravotníci a predovšetkým personál služieb prvej pomoci, centrálneho príjmu, jednotiek intenzívnej starostlivosti a ARO oddelení – a samozrejme, oddelení určených pre kovidových pacientov. Ako súvisí ich práca a duševné zdravie?

Ako vplýva pandémia na duševné zdravie zdravotníkov?

Čo je vyhorenie? Aké má vyhorenie príznaky?

Čo znamená syndróm vyhorenia v rámci zdravotnej profesie?

Aké sú negatívne prejavy vyhorenia v práci?

Dá sa vyhoreniu predchádzať?

Každý dnes v pracovnom živote prežíva určitú mieru stresu (a každý je naň inak citlivý), ale typy stresu, ktoré sa týkajú záchranárov v dobe covidu, sú mimoriadne náročné – fyzicky a emocionálne náročné. Boli prvými, ktorí sa dostali do kontaktu s pacientmi chorými na COVID-19 a dlhodobo sú svedkami veľmi nepríjemných obrazov. Aj záchranári a pracovníci špeciálnych oddelení sú „len“ ľudia. I keď oblečení do ochranných oblekov vyzerajú chladno a profesionálne, pod maskou sú vnímavé, citlivé bytosti.

Myslíte si, že ste už na všetko zvyknutí?

To sa s istotou nedá povedať nikdy. Byť pod tlakom nového infekčného ochorenia, vidieť množstvo umierajúcich pacientov, nevedieť im pomôcť, zároveň obávať sa o vlastné zdravie, podávať nadľudské výkony nielen počas nocí, ale aj počas víkendov a sviatkov, byť bez najbližších… To všetko musí zanechať na psychike svoje stopy. Je len otázkou času, kedy sa táto záťaž prejaví.

Nečudo, že v rámci celého sveta zo zdravotníctva v posledných mesiacoch odchádza nemálo zdravotných sestier i lekárov. Nie je to preto, že by nechceli pomáhať chorým. Je to preto, že už nevládzu.

Nervozita a agresivita rastie

Je logické, že aktuálna situácia je náročná pre zdravotníkov, ale tiež pre príbuzných, ktorým milovaná osoba zomiera na covid alebo je v ťažkom stave. Keď k tomu pridáme rastúcu nervozitu a útoky niektorých jedincov na zdravotníkov, o to je situácia komplikovanejšia. Naša spoločnosť v súčasnosti zažíva mnoho tlakov z rôznych strán, čo prerastá do arogancie i agresivity.

Ďalším problémom je, že rastúce riziko vyhorenia zdravotníckeho personálu znamená menej pracovných síl v nemocniciach, ktoré sú dnes špeciálne potrebné.

Dlhé zmeny a neustály kontakt so smrťou

Záchranári a zdravotný personál ARO, JIS či kovidových oddelení zvyčajne pracujú na dlhé zmeny, neraz aj viac ako 12 hodín. Prakticky každodenne sa stretávajú s traumatickými udalosťami, situáciami, keď ide o život. Výsledkom po čase nahromadeného napätia môže byť syndróm vyhorenia – či to tak bude, závisí aj od ďalších faktorov. Syndróm vyhorenia vedie k nízkej pracovnej výkonnosti, problémom fyzického a duševného zdravia a k posttraumatickej stresovej poruche.

vyhorenie zdravotníkov
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Práca a duševné zdravie: Čo je vyhorenie?

Pojem „vyhorenie“ prvýkrát zaviedol psychológ Herbert Freudenberger v 70. rokoch 20. storočia. Stav definoval ako „vyčerpaný, apatický a neschopný sa vyrovnať so silným stresom a vysokými ideálmi, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v pomáhajúcich profesiách“.

Príznaky vyhorenia:

  • vyčerpanie,
  • nedostatočná angažovanosť alebo vyhýbanie sa práci,
  • negatívny postoj k ostatným a ich osobným cieľom.

Tieto príznaky sa môžu prejaviť mnohými spôsobmi, najviditeľnejšími sú:

  • slabý pracovný výkon,
  • nedostatočná výživa,
  • ťažkosti so sústredením sa na každodenné úlohy,
  • slabý alebo neefektívny spánok,
  • nočné mory alebo traumatizujúce spomienky,
  • strata záujmu o bežné aktivity.

Okrem zdravotníkov je syndróm vyhorenia veľmi častý aj u hasičov. Taktiež zažívajú veľa náročných a traumatických situácií.

Prevencia vyhorenia: Ako sa chrániť pred vyhorením?

Základom je spolupráca s odborníkmi už v čase, keď sa traumatické zážitky začínajú nabaľovať. V zahraničí zaviedli niektoré kliniky na problémových oddeleniach takzvané stresové rozbory. Vďaka nim priebežne vedia o miere zaťaženosti personálu a dokážu reagovať už na prvé náznaky vyhorenia. Výsledkom je spracovanie traumy prostredníctvom odborníkov, čím sa predchádza PTSD.

Keďže spánok je veľmi dôležitým faktorom, dobrým preventívnym riešením by mohlo byť aj skrátenie pracovných zmien. To však nie je vždy a všade možné.

Týkajú sa riadky vyššie aj vás? Prizvite do svojho každodenného života pár zmien, ktoré vám pomôžu predísť vyhoreniu:

  • doprajte si meditáciu alebo jogu,
  • udržiavajte príjemnú, nenásilnú cvičebnú rutinu,
  • uprednostňujte spánok pred zábavou a povinnosťami, ktoré nie sú nevyhnutné,
  • už pri prvých príznakoch vyhorenia sa porozprávajte s nadriadenými a s rodinou,
  • rozvíjajte koníčky: varenie, záhradkárstvo, tvorivé písanie alebo maľovanie, aby ste udržali pozitívnu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,
  • stanovte si dosiahnuteľné profesionálne ciele,
  • hľadajte podporu od priateľov, rodiny a profesionálov,
  • nájdite si čas na úplné odpojenie sa od práce tým, že si vezmete dovolenku a/alebo vypnete telefón či pager – pracovné hovory a správy ľahko negatívne zasiahnu do vašich víkendov alebo dní voľna, čo sťažuje skutočný oddych,

Oddych potrebujete aj vtedy, keď sa cítite dobre. Majte na pamäti, že úplné „odrezanie sa“ od pracovných povinností a občasný deň voľna je z dlhodobého hľadiska veľmi dôležitý. Porozprávajte sa s nadriadeným, aby ste určili hranice a naplánovali dni, keď môžete vypnúť telefón alebo pager, ignorovať správy a úplne oslobodiť svoju myseľ od práce.

vyhorenie zdravotníkov
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Identifikujte symptómy, príznaky vyhorenia včas

Aj keď sa syndróm vyhorenia môže prejaviť absolútne individuálne – teda vo vašom prípade úplne inak ako v prípade kolegu či kamaráta, hrozba vyhorenia neprichádza zrazu. Plazí sa postupne s tým, ako nabaľujete traumatizujúce skúsenosti.

Aké sú prvé znaky, že niečo nie je v poriadku?

Mnohí ľudia, ktorí pracujú ťažko a dlho, nezachytia príznaky miznúcej motivácie. Zamyslite sa, ako vnímate blížiacu sa pracovnú službu. Cítite sa vystresovaní, unavení alebo dokonca máte pocit hrôzy? Všímajte si tiež kvalitu spánku, úroveň vyčerpania v práci, pocity strachu, úzkosti, bezmocnosti až zúfalstva. Vyhorenie môže aj fyzicky bolieť. Prejaví sa napríklad škrípaním zubami, bolesťou žalúdka, kŕčmi v nohách, unavenými očami, trasením rúk, bolesťami hlavy a svalov.

Taktiež môžete mať problém sústrediť sa, stratiť chuť do jedla, schudnúť alebo pribrať.

Hoci vyhorenie vyzerá u každého inak, liečba zostáva rovnaká. Možno je čas dať si pauzu, zaoberať sa niečím novým, dobre sa vyspať. Prípadne sa poobzerať po uspokojivejšom kariérnom živote.

 

Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).

Zdroje:

https://www.careercert.com/blog/fire/ways-to-avoid-paramedic-firefighter-and-ems-burnout/

https://www.emerald.com/insight/content/doi/10.1108/IJES-03-2020-0012/full/html

https://www.irishtimes.com/news/ireland/irish-news/burnout-pushing-paramedics-to-leave-emergency-roles-for-less-stressful-jobs-1.4756053

https://www.barrietoday.com/local-news/code-red-county-paramedics-feeling-pandemic-burnout-4930132

Pridaj komentár