Zuzana Haasová: S dcérkou vieme o sebe všetko

Zuzana Haasová. Slovenská herečka, speváčka a moderátorka, tiež mamina a partnerka. V zdravotnej karte má diagnózu: diabetička. Uvádza, že aj keď jej ochorenie spôsobuje isté obmedzenia, ona sa s ním už naučila žiť.

Poznáme ju aj ako Soňu z oceneného, sledovaného televízneho seriálu Panelák. Sonička (podľa scenára) dostane cukrovku, a herečka sa z toho teší, pretože i to je spôsob osvety.

Rola v seriáli, a iné role. Aké ženy ste doteraz hrali, ktorá bola pre vás silná?

Musím vás poopraviť. Donedávna som hrala pubertiačky a bláznivé dievčatá; hrala som už  uplakanú, a tiež cynickú mladú slečnu… Pred 6 rokmi mi prišla ponuka, zahrať si ­ – ako 27-ročná ­– Soničku Jančovú, ktorá má 40 rokov. A odvtedy sa rozsypalo vrece. Konečne som sa prehupla do hrania dospelých, skúsených „žien“. Momentálne, okrem paneláku, kde už mám asi 43 rokov, hrám v televíznom seriáli Dr. Ema ­ – „pošahanú“ redaktorku a bláznivú Blaváčku. Rada hrám postavy, na ktorých musím popracovať charakterovo, vyšperkovat‘ ich ­ – nielen sa naučiť text, a vyrapotať ho. Priznám sa, že si práve veľmi užívam Táňu v Dr. Eme.

Ste maminou, máte dcérku… Zrkadlí vám, čo prežívate, podržíte sa, vyhráte sa?

S dcérkou sme prepojené, ukecané, a baví nás, rozprávať sa spolu. Vieme o sebe všetko. Myslím si, že to, čo moja malá dcérka povedala svojim rovesníčkam o svojej mamine (o mne), bude odpoveď na túto otázku: Moja maminka je moja najlepšia kamarátka, a musí o mne všetko vedieť. A ja len dodám, že dcérku nikdy nesklamem!

S dcérou

Diabetes mellitus. Čo znamená, byť na inzulíne? Dá sa to doživotne prijať?

Cukrovka ma ovplyvňuje tak, že o nej vytváram osvetu. Cítim šťastie, ak ľudia pochopia, že ich  cukrovka nijako nemusí ovplyvňovať, pokiaľ o nej vedia ­– to je ten kolobeh. Dodržujem diabetickú stravu; jem 6-krát denne, málo sladkého, nejem diabetické sladidlá. A keď poruším diétu, základom je ­ – vedieť o nej čo najviac. Keďže o nej viem, dávkovanie inzulínu je už na mne, a doktor je skôr môj poradca.

Vzťah k liečbe. Vybrali ste si diabetológa racionálne, intuitívne, alebo úplne inak?

Nevybrala som si lekára ­ – mala som 7 rokov, keď som ju dostala. Nebolo vtedy veľa informácií o cukrovke, ako je to dnes. Čiže nebol ani výber. Keď som už veci riešila sama, a uvedomovala som si svoju budúcnosť s cukrovkou, našla som si diabetológa, a som s ním. Je to už 23 rokov. Píšem o ňom na blogu, a nevymenila by som ho už za nikoho.

Partia ľudí v súkromí s rovnakou diagnózou… Pre vás podporné, alebo nie?

Robím osvetu pre ľudí, takže odpor nepoznám. Prechádzala som všelijakými fázami mojej cukrovky, ale zostala som vo fáze písania pre ľudí. Pre rodičov, ktorí majú pocit, že sa im zrútil svet. Pretože ich dieťa „si bude pichať“, „strážiť“ si jedlo, a nedá do úst sladké.

Diagnóza ako odkaz pre nás. Nachádzate, čo je v nej vypovedané a cenné?

Mnohí si myslia, že život cukrovkárov je veľmi náročný, zložitý a obmedzujúci. Z týchto troch prídavných mien platia všetky! Je náročný, zložitý a obmedzujúci. Ale len ak sa sám človek chce obmedzovať, ľutovať, a vytvárať u iných pocit súcitu. Pokiaľ vám niečo vadí, môže to byť aj farba vlasov ­ – a všetko sa zdá zložité, obmedzujúce a náročné (úsmev).

The Susie Haas Band

Svoje názory a postrehy o živote s cukrovkou dávate na blog. Opäť osveta?

Venujem sa osvete tým, že som na akciách, kde sú deti s diabetom. Moja kapela The Susie Haas Band nahrala hymnu, ktorú podporila Slovenská diabetologická asociácia. Hymnu som naspievala v českom aj slovenskom jazyku spolu s Jozefom Pavlusíkom. Slovenský text napísal Miro Jaroš, ktorému som objasnila, že text má mať pozitívny vplyv na ľudí. Mesačne píšem blogy pre ľudí ­ – či už s diabetom, alebo pre zdravých ­ – s vtipnými zážitkami s diabetom. Zúčastňujem sa na kongresoch ako osobnosť (ktorej sa darí ­ – napriek diabetu), alebo aj ako pacient. Som pozývaná na okrúhle stoly, kde, spolu s lekármi, zastupujem pacientov, a bojujeme za ich práva s poisťovňami a ministerstvom o zdravotnícke pomôcky. Robím to, lebo verím, že to má zmysel. Blog nepíšem zo srandy. Aj keď je písaný tak, aby ľudia, ktorí si ho prečítajú, sa na ňom zasmiali. A najmä pochopili, že keď cukrovku dostali dnes, je to výhodnejšie, ako pred dvadsiatimi rokmi.

Fotografie: on-line archív Zuzany Haasovej

Pridaj komentár