Vlado Černý: Hráme aj s teplotou

Narodil sa v Bratislave, absolvoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V rokoch 1974 až 1981 bol členom Poetického súboru Novej scény, potom pôsobil v Činohre Novej scény. Stál pri zrode divadla Astorka Korzo´90. Zahral si v desiatkach divadelných inscenácií, stvárňoval postavy, ktoré mu umožňovali karikatúru a svojrázne typy. Účinkoval v desiatkach slovenských a českých filmov (Nevesta hôľ, Krutá ľúbosť, Tábor padlých žien, Perníková věž, Sladké starosti, Kráľ Drozdia brada, Kára plná bolesti) či v televíznych seriáloch (Rodáci, Straty a nálezy, Lekár umierajúceho času, Americká tragédia). Spoluprodukoval celovečerný film Nedodržaný sľub (2009) v réžii Jiřího Chlumského. Je možné vidieť ho napríklad v jednej z hlavných úloh v inscenácii hry Jana Novaka Tolstoj a peniaze v Divadle Astorka. Zahral si aj v slovenských seriáloch Pod povrchom a Búrlivé víno. Je ženatý, má dospelého syna. Rozprávame sa s riaditeľom divadla Astorka Vladom Černým.

 

Venovali ste sa vrcholovému športu – päťboju. Upevnil vám zdravie, kondíciu?

Šiel som v otcových šľapajách.  Otec bol majster republiky vo vodnom póle a mama v plávaní, takže od 4 rokov som vedel plávať. Bol som ako junior na majstrovstvách sveta v päťboji.  Z tréningov a vrcholového športu žijem dodnes. Mám fyzický základ, ktorý sa vytváral v detstve. So športom na istej úrovni som nikdy neprestal – okrem moderného päťboja som hral hokej, futbal, lyžujem, jazdím na koni… Kontinuitu so športom som stále mal, a fyzickú kondíciu nachádzam v sebe aj teraz.

Hráte doktora v Búrlivom víne. Konzultujete svoje „ordinovanie“ so skutočným doktorom?

Doktora tam hrám, to áno, všeobecného. So žiadnym doktorom scenár nekonzultujem. Myslím si, že tie základné veci, po osobných návštevách u doktoroch, to zvládam aj sám.

Účinkovali ste v seriáli Pod povrchom. Ako vnímate vy osobne to, čo je „pod povrchom“?

Hral som tam záporného človeka so zvláštnym charakterom. Rozprávali sme sa aj s tvorcami – o tom, ako je možné, že nejaká žena vydrží toto so svojím mužom. Čo ich k sebe pripútava, že zostanú spolu?  Je to zvláštne, nevysvetliteľné.  Videl som raz dokument o týraných ženách, a musím skonštatovať, že to, čo som ja hral v Pod povrchom, je len polievkový odvar toho, čo sa v reálnom živote deje. „Pod povrchom“ je o tom, že niečo odhaľujem. Keď človek dostane takúto rolu, určite sa zamýšľa nad tým, do akej miery je to možné, a ako to vlastne je.

Veľmi kladne hodnotená bola vaša postava Doktor Astrov v Čechovovom Ujovi Váňovi, ktorý mal premiéru v roku 1995. V tom roku ste sa stali aj riaditeľom divadla Astorka.  Spomínate si na túto postavu?

Bola to jedna z mojich prvých, vážnych divadelných postáv. Skvelé predstavenia v réžii Romana Poláka. V tejto hre sme boli s kolegom – Mariánom Zednikovičom – obrovskí kamaráti, naše životy sa prepájali aj mimo javiska. Hrali sme to, až kým Marián nezomrel (smutný výraz tváre).

V ocenenom filme Nedodržaný sľub ste hrali tiež lekára…priblížite nám jednu zo scén?

Áno, tam to bolo koordinované profesionálnym lekárom. Prevádzal som vážnu operáciu, naživo bez umŕtvenia, v koncentračnom tábore, v zlých podmienkach. Film bol natáčaný podľa skutočného príbehu – aj sa to takto dialo. Samozrejme, za pomoci technických možností filmu.

Boli ste niekedy na javisku podľa scenára pacientom?

Pacientom nie. Takúto rolu som nemal. Akurát – ako chlapec som hral v mojom prvom detskom filme Havko, kde si psík zlomil nohu, a liečil som ho. Bol som malý veterinár, teda opäť lekár (smiech).

Podporili ste niekedy Vianočný charitatívny bazár chalaňov, vašich kolegov z Astorky?

Áno, priniesol som tam, myslím, nejaké maličkosti a lyžiarky.

Angažujete sa aj v prosociálnych/pacientskych projektoch?

Posielal som na onkológiu peniaze, pokiaľ som mohol. No a v Astorke hráme aj predstavenia pre stredné školy na vzdelávacie poukazy.

Stalo sa vám, že ste hrali chorý? Máte recept, ako sa rýchlo dať dokopy?

Chorý som hral veľakrát. Viem si predstaviť, ako sa divák vyberie do mesta, a zrušíme nejaké predstavenie. Ak prídu diváci, stojí ich to úsilie, že si ten lístok zoženú. Snažíme sa vždy potom o zmenu herca, ale niekedy sa to nedá. Potom človek ide hrať aj s teplotou, zatne zuby.  Aj keď je s tým spojené to, že môžete nakaziť kolegov. Často je to zlé v divadle v období chrípky, pretože pri dialógoch sme jeden od druhého blízko. Je vysoké percento, že ju chytíme. Keď mám problémy s hlasivkami, dám si pantenol, ten mi pomáha. Alebo som chodil na kalciové injekcie ku krčnému lekárovi, ktorý sa o mňa staral, a rýchlejšie som sa z toho vystrábil. Pri chrípke vypijem viac tekutín a vypotím sa. Robím všetko možné na podporu imunity. Hovoríme si aj medzi sebou v divadle, že „toto si daj, to zaberá“. Kolegyňa Zita Furková z Astorky má prehľad o týchto veciach, tá mi vždy poradí.

Čo divadlo Astorka aktuálne obecenstvu ponúka?

V divadle pripravujeme hru s Jurajom Nvotom. Naposledy sme mali premiéru Idiota – tá dopadla mimoriadne dobre. Máme cca 14 titulov, ktoré sa striedajú. Mnohé sú ocenené; v repertoári sú komédie, ale aj vážne hry. Ktorékoľvek predstavenie v Astorke dosahuje svoju kvalitu. Predaj lístkov sa začína vždy 15. na nasledujúci mesiac. Program s rezerváciami nájdete na web stránke www.astorka.sk.

Ďakujem za rohovor.

Pridaj komentár