Štúdia SPU v Nitre: Stredoslovákom chýba horčík

Chlad, vykúrené miestnosti, mráz, závan jarného vzduchu. Striedanie ročných období a teplôt sa neraz podpíše aj na organizme – dehydratáciou, bolesťami hlavy a únavou.

Pitný režim netreba podceňovať ani v chladnejších mesiacoch, keď sa pocit smädu nedostaví tak rýchlo a pravidelne, ako počas leta. Voda je totiž dôležitou súčasťou bunkových procesov, podieľa sa na metabolizme a pomáha udržiavať stálu teplotu tela.

Ako sa vysporiadať s únavou po zime

Telo dospelého muža obsahuje 60 % vody, telo dospelej ženy 50 % a dojčaťa 77 %. Zhruba 20 % vody prijímame zo stravy, a až 80 % potrebujeme prijať formou tekutín.

I keď sa počas chladných mesiacov potíme menej, ako v teplejšom počasí, pitný režim treba dodržiavať. Prechody z tepla do chladu, udržiavanie stabilnej telesnej teploty, znížený príjem čerstvého ovocia a zeleniny, to dá nášmu organizmu naozaj zabrať.

Za pocitom sucha v ústach, kŕčmi, fyzickou aj psychickou nepohodou, drieme únava a nedostatok koncentrácie. Aj preto je pravidelný a dostatočný prísun tekutín nevyhnutný.

Aké množstvo tekutín by sme mali denne prijať?

„Pri prísune tekutín platí, že u každého jedinca sú potreby hydratácie individuálne. Existuje však pomerne jednoduchý spôsob, ako mať pod kontrolou to, či sme prijali dostatok tekutín – farba moču,“ hovorí prof. MUDr. Zdeňek Zadák, CSc., vedúci Centra pre výskum a vývoj, Fakultná nemocnica Hradec Králové.

Chudobnejšia strava, menej pohybu, to všetko spôsobuje úbytok žiaducich minerálov a vitamínov v tele. Svetlá farba moču znamená, že sme prijali dostatočné množstvo tekutín, tmavé sfarbenie hovorí o opaku. Aj počas chladnejších mesiacov by sme však mali prijať 2 – 3 litre tekutín denne.

Minerálne vody, ktoré sa vyznačujú nízkou a strednou mineralizáciou (t.j. do 1 500mg/l rozpustených látok), zabezpečia optimálne množstvo a ľahké vstrebávanie minerálov po celý deň – a sú vhodné aj na každodenné pitie.

Minerálne vody s vyššou mineralizáciou (t.j. nad 1 500 mg/l rozpustených látok), je vhodné piť pri vysokej záťaži, keď potrebujeme rýchlo doplniť minerály.

Za všetkým hľadaj horčík

Minerál, ktorý zohráva v pitnom režime dôležitú úlohu, je horčík. Podieľa sa na stovkách bunkových procesov, a pre život je nenahraditeľný – pomáha zvládať psychickú a fyzickú záťaž, bolesti hlavy, svalové kŕče, zápchu, ale aj chuť na sladké.

„Odporúčaná denná dávka horčíka pre dospelého človeka je okolo 375 mg – prostredníctvom stravy a nápojov. Potreba horčíka sa zvyšuje pri nadmernom pití kávy alebo konzumácii ťažších jedál. Horčík nájdete aj v strukovinách, listovej zelenine, či orechoch,“ dodáva prof. Zadák.

Nedostatok horčíka môže výrazne zhoršiť aj vstrebávanie ďalších minerálov – draslíka, vápnika, sodíka a fosfátov. Dopĺňanie horčíka je preto kľúčové pre správne fungovanie nášho organizmu.

Štúdia SPU v Nitre: Stredoslováci majú najmenej horčíka

Horčíková štúdia, ktorú realizovala Katedra výživy ľudí Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v roku 2015, ukázala, že najviac ohrozené nedostatkom horčíka sú ženy zo stredného Slovenska. U tých zistili až takmer tretinovú pravdepodobnosť, že im chýba horčík.

Najlepšie sú na tom (podľa štúdie) ženy z východu Slovenska, ktorým namerali pätinové riziko. Výsledky ukazujú, že muži sú na tom o niečo lepšie, ako ženy. Najvyššie riziko nedostatku horčíka sa – podobne, ako pri ženách – objavilo u mužov zo stredného Slovenska. Tým namerali štvrtinovú pravdepodobnosť, že im horčík chýba.

Pozor! Dostatočný príjem tekutín a horčíka, by si mali strážiť všetci bez rozdielu!

Kto je prof. MUDr. Zdeněk Zadák, CSc.

Profesor Zdeněk Zadák dlhoročne pôsobí na Gerontolickej a metabolickej klinike FN v Hradci Králové. Aj vďaka svojej bohatej medicínskej praxi, je špecialistom v oblasti klinickej výživy a intenzívnej metabolickej starostlivosti. V súčasnosti je vedúcim Centra pre výskum a vývoj LF a FN v Hradci Králové.

Je považovaný za zakladateľa odboru klinickej výživy v Českej republike – v roku 1988 inicioval založenie Spoločnosti klinickej výživy a intenzívnej výživy ČLS J. E. Purkyně. Je členom redakcií renomovaných domácich a zahraničných odborných časopisov, a čestným členom viacerých lekárskych spoločností, okrem iného Slovenskej lekárskej spoločnosti.

V roku 1994 založil Nadáciu pre rozvoj v oblasti umelej výživy, metabolizmu a gerontológie, ktorej hlavným cieľom je podpora odborného rastu a vzdelávania zdravotných sestier v tejto oblasti.