Click here!

Depresiu zažíva až 12 % obyvateľov Slovenska. Patríte medzi nich?

(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

Už dlhšie sa necítite vo svojej koži. Z ničoho sa neviete tešiť, smútok sprevádza každý váš deň. Chýba vám energia, ťažko sa sústredíte. Zdá sa vám, že narážate na jeden neúspech za druhým a v ničom nevynikáte, aj keď vás ostatní presviedčajú o opaku. Môže vaše prežívanie súvisieť s depresiou? Práve správna diagnóza je prvým krokom k liečbe a cestou k zotaveniu.

Aké sú najčastejšie príznaky depresie?

Môže mať depresia aj iné prejavy?

Kto a ako určí, či mám naozaj depresiu?

Ako môžem zistiť, že u niekoho hrozí samovražda?

Čo mám robiť, ak sa príbuzný či známy pokúsi spáchať samovraždu?

Môžem mať depresiu? Ako to spoznám?

Depresiu charakterizujú predovšetkým zmeny nálady. Prevláda smútok a beznádej, anhedónia, teda neschopnosť cítiť radosť a uspokojenie, a tiež veľká únava. U rôznych ľudí sa prejavuje odlišne, ale má niektoré typické základné znaky. Ovplyvňuje nielen naše prežívanie, ale aj myslenie a správanie.

Najbežnejšími príznakmi depresívnej poruchy sú:

  • Beznádej a bezvýchodiskovosť – zdá sa vám, že nič nemá zmysel, a nech by ste robili čokoľvek, aj tak sa to nezlepší.
  • Strata záujmu o aktivity – prestali vás baviť činnosti, ktoré vás predtým tešili. Nedokážete sa nadchnúť pre koníčky, neviete, čo robiť vo voľnom čase, netešíte sa stretnutiam s blízkymi ľuďmi, nemáte chuť na sex.
  • Strata chuti do jedla alebo zmena hmotnosti – jedlo akoby nemalo žiadnu chuť, jete len z donútenia. V priebehu mesiaca schudnete viac než 5 % vašej telesnej hmotnosti. Môžete však aj pribrať, keď, naopak, depresiu zajedáte.
  • Poruchy spánku – budíte sa skoro ráno a nedokážete zaspať. Alebo naopak, nemôžete sa „dospať“ aj napriek tomu, že spíte veľa.
  • Hnev alebo podráždenosť – ste neustále rozrušený/á, nepokojný/á, podráždený/á. Všetko a všetci vám lezú na nervy, ľahko vybuchnete aj kvôli maličkostiam.
  • Nedostatok energie – stále cítite nadmernú únavu a vyčerpanosť, bez ohľadu na to, koľko odpočívate. Vyčerpávajú vás aj bežné každodenné činnosti, všetko vám trvá dlhšie.
  • Sebanenávisť – v myšlienkach sa neustále zamestnávate pocitmi viny a spochybňovaním seba. Prehnane sa kritizujete za chyby a zlyhania, nevidíte na sebe nič dobré.
  • Problémy s koncentráciou – ťažko sa viete na čokoľvek sústrediť, rozhodovanie vám trvá dlho, nedokážete si nič zapamätať. Robí vám ťažkosti aj čítať knihu alebo sledovať televíziu.

Depresia sa dokáže aj zamaskovať

O niektorých ľuďoch by ste vôbec nepovedali, že trpia depresiou. Pre niekoho býva ťažké pripustiť si slabosť, iný sa dobre neorientuje vo svojom prežívaní. Depresia sa potom prejaví nepriamo, v podobe menej typických príznakov:

  • Nevysvetliteľné bolesti – človek sa vo vyššej miere sťažuje na rôzne telesné príznaky, bez zjavnej príčiny. Lekárske vyšetrenia však opakovane nič nepreukážu. Neznamená to, že si bolesti hlavy, chrbtice, svalov alebo brucha vymýšľa. Len sa takto hlási o slovo depresia.
  • Riskantné správanie – niekto sa za každú cenu snaží prehlušiť depresívne pocity, bez ohľadu na riziká, ide na hranu. Zahrávanie sa so smrťou mu paradoxne aspoň trocha dodáva pocit, že žije. Užívanie návykových látok, extrémne športy, prirýchla jazda, striedanie jednorazových sexuálnych partnerov, gambling – za všetkým môže byť depresia.
  • Sebapoškodzovanie – častejšie sa vyskytuje u mladých ľudí. Nejde primárne o vyhľadávanie bolesti. Fyzická bolesť slúži na prekrytie psychického utrpenia, pomáha zbaviť sa na chvíľu napätia, získať kontrolu nad ťažkou situáciou. Všímajte si jazvy po žiletke alebo popáleniny na rukách, škrabance, ale aj dlhé rukávy, ktoré ich majú maskovať.
Žena na psychologickom sedení
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Konečnú diagnózu stanoví odborník

Odborník – psychológ alebo psychiater bude vychádzať z rozhovoru s vami. Položí vám otázky ohľadom vášho prežívania, správania a významných zážitkov v poslednej dobe. Bude pozorovať, ako sa správate a prejavujete počas vyšetrenia. Tiež pravdepodobne použije niektorý z dotazníkov na zistenie depresie a posúdenie jej závažnosti.

Najčastejšie používanými dotazníkmi sú Beckov či Zungov dotazník depresie. V dotazníku sami posudzujete závažnosť svojich príznakov. Rozmýšľate nad tým, že by sa vás depresia mohla týkať? Vyplňte dotazník online tu. Ak vám vo výsledku vyjde stredne ťažká alebo ťažká depresia, určite vám odporúčame konzultáciu so psychológom alebo psychiatrom.

Bojím sa o svojho blízkeho. Kedy mám zasiahnuť?

Pri depresii, hlavne tej ťažšej, výrazne stúpa riziko samovraždy. Ak máte vo svojom okolí niekoho, u koho pozorujete spomínané príznaky depresie, vždy myslite aj na túto možnosť. Depresívny človek nemusí mať adekvátny náhľad na svoj zdravotný stav ani silu a odhodlanie vyhľadať odbornú pomoc. Ako sme už spomínali, jedným z príznakov depresie je beznádej – zdá sa mu, že neexistuje nič, čo by mu pomohlo. Smrť mu pripadá ako dobré riešenie, vytúžená úľava po mesiacoch trápenia.

Všímajte si varovné príznaky:

  • v nedávnej dobe zažil nejakú významnú stratu alebo zmenu (smrť blízkeho, rozchod alebo rozvod, strata zamestnania, vážne ochorenie a podobne),
  • objavuje sa u neho sebapoškodzovanie (napríklad rezanie si rúk žiletkou) alebo sa už v minulosti pokúsil o samovraždu,
  • žije osamelo, chýba mu sociálna opora,
  • rozmýšľa a rozpráva o tom, že by chcel zomrieť alebo by sa chcel zabiť,
  • má vymyslený plán samovraždy alebo si na ňu pripravuje potrebné pomôcky (napríklad vyhľadáva si tému na internete, zhromažďuje zásobu liekov, vlastní zbraň),
  • ukončuje svoje záležitosti (napríklad postupne navštevuje všetkých príbuzných, lúči sa, rozdáva veci),
  • patrí k rizikovej skupine (dospievajúci, muži, LGBTI, marginalizovaná skupina),
  • má problémy s užívaním alkoholu alebo drog (zvyšujú riziko impulzívneho činu),
  • po dlhšom depresívnom období zrazu reaguje nečakane pokojne – už sa mohol rozhodnúť pre definitívne riešenie.
Depresívny muž zvažuje samovraždu na moste
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Ako postupovať, ak sa niekto z vašich blízkych pokúša spáchať samovraždu

Veľmi dúfame, že toto nikdy nebudete musieť riešiť. Ak by sa to však stalo, hlavne zachovajte chladnú hlavu – ako najviac môžete. Ide o akútnu situáciu, je potrebné konať rýchlo a s rozvahou. Čo môžete spraviť, ak vám napríklad niekto blízky zavolá, že stojí na kraji mosta, alebo vám oznámi, že práve prehltol nadmernú dávku liekov?

  • Reagujte pokojne – bez kriku a hnevu, vypočujte, nehodnoťte, vyjadrite podporu.
  • Zistite čo najviac podrobností – kde sa nachádza, aké lieky užil, či má pri sebe nejakú zbraň.
  • Znížte riziko – prehovorte ho, aby zliezol z okna, aby odložil zbraň, nech sa môžete v pokoji porozprávať. Myslite tiež na to, aby ste neohrozili seba.
  • Vyhľadajte spolu odbornú pomoc – pokúste sa ho presvedčiť, aby vyhľadal pomoc dobrovoľne, ponúknite mu sprevádzanie.
  • Volajte pohotovosť – zavolajte na číslo 112 a popíšte podrobne situáciu. Informujte ich o mieste, kde sa dotyčný nachádza, poskytnite im jeho číslo mobilu, pomocou ktorého ho môžu lokalizovať.
  • Zostaňte s ním – ak sa dá, počkajte s ním až do príchodu záchranky. Fyzicky, ale aj na diaľku – udržte ho pri telefonickom hovore.
  • Rozdeľte si úlohy – ak ste viacerí, jeden môže zostať v blízkosti ohrozeného, druhý môže zatiaľ komunikovať so záchrankou alebo poradcom krízovej linky.
Osamelá žena s mobilom v ruke
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Poradcovia na linkách pomoci sú tu pre vás

Môžete sa na nich obrátiť, ak sa trápite depresívnymi prejavmi, keď zvažujete samovraždu či keď sa obávate, že by sa o ňu mohol pokúsiť niekto vo vašom okolí. Odborníci na týchto linkách sú špeciálne školení aj na takéto situácie a majú s nimi skúsenosti.

Linky poskytujú poradenstvo telefonicky, niektoré cez čet alebo email. Služby poskytujú nonstop, anonymne a bezplatne v rámci celého Slovenska:

Pri depresii na vyliečenie nestačí len sila vôle, keďže je to duševná porucha, a ťažko si s ňou poradíte sami. Či už zažívate depresiu, alebo si robíte starosti o niekoho blízkeho, začnite o tom hovoriť. Nie ste v tom sami. Tí, ktorí zažili depresívnu poruchu, spomínajú, že prvý krok – vyhľadanie pomoci bol najťažší. Ale zároveň aj najlepší, aký mohli spraviť.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.

Zdroje:

https://www.helpguide.org/articles/depression/depression-symptoms-and-warning-signs.htm

https://deprese.euzona.cz/sk-index.php

https://www.healthline.com/health/suicide-and-suicidal-behavior

https://www.medicalnewstoday.com/articles/314071#feels

https://healthtalk.org/depression-and-low-mood/depression-self-harm-suicidal-feelings

https://i-med.sk/sites/default/files/viaco/14895-2393-depresia_-_zakladna_terminologia_a_diagnostika.pdf

Pridaj komentár