Click here!

Maroš Kramár: Na lekárov som si nezvykol

Známy herec, moderátor a spevák. Narodil sa v roku 1959 v Bratislave. V divadle a televízii účinkoval už ako chlapec. Ukončil štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Pôsobil v divadle v Brne, v Divadle Andreja Bagara v Nitre, bol členom Činohry SND v Bratislave. Je ženatý, a má tri deti. Rozprávam sa s Marošom Kramárom.

Prevencia. Podnikáte kroky, aby ste boli zdravý?

Snažím sa jesť, keď som hladný. Teplo sa obliecť v chladnom počasí je pre mňa dôležité. Za celý svoj život som mal len tri dni Pn-ku, keď mi zlomili ruku pri filmovačke. Hral som potom aj so zlomenou rukou. Keď ochorie v divadle herec, urobí sa zmena, alebo to zahrá chorý. Tá predstava, že diváci prídu o predstavenie, ale aj to, že kolegom znepríjemníte život, lebo to všetko nadväzuje, mi nikdy nedovolilo zostať v posteli… Viem, že ma čaká štáb ľudí, je to komplikované, keď tam aj jeden vypadne.

Vy a zákroky lekárov. Máte nejaké za sebou?

Dlhé roky som vôbec nepotreboval lekára. Nezvykol som si na nich. Strach z injekcií mám z detstva dodnes. Keď je človek starší, začína sa telo ozývať. Mám vyoperovaný žlčník, aj meniskus, a implantované vnútroočné šošovky. Zato zubár, keď mi nedávno trhal osmičku, použil lokálne umŕtvenie, a fakt to vôbec nebolelo.

V Inej láske ste medikom. Natáčal sa film inak?

To nebol televízny seriál, televízny seriál je ako manufaktúra… Film má svoj čas. Samozrejme, dnes sa to robí úplne inou technikou. Som medikom, a zoberú mi diplom, lebo urobím v tej dobe načierno potrat. Je to o morálke, konexiách a korupcii, o medicíne menej.  Záver filmu je upravený na neurčitý, snový, a zodpovedá vtedajšiemu režimu…

Ako to bolo s rolou Denyho vo filme Suzanne?

Bol to dobrý film, škoda, že mal slabú reklamnú kampaň. Podľa mňa by sa mal povinne premietať na školách. Je to protidrogový film. Hral som tam narkomana. Mal som pri natáčaní vyliečeného bývalého narkomana, ako poradcu. Chalanisko tam bol namiesto mňa, aj keď išlo o vpichy. Dá sa to cez prestrihy a detaily takto natočiť. Keby som sa nebál tých ihiel, tak to zahrám sám, s kalciovou alebo vitamínovou injekciou. No vyzul som sa z toho.

Prezradíte niečo zákulisné zo seriálu Ordinácia?

V slovenskej som hral gynekológa. Keď boli ťažké texty, tak som si ich dal tam, kde som práve vyšetroval, lebo som vedel, že to tam kamera určite neuvidí (úsmev). V českej Ordinácii som hral chirurga. To bolo iné. Oni mi tam dali do brušnej dutiny pečienku, črevá, a vážne som sa vŕtal v mäse. A to ja naozaj nemusím, ani krv, ani rezné rany. Popravde, nemocnice nemám rád, ale vážim si doktorov a ich naročnú prácu.

K seriálu Búrlivé víno. Budú sa točiť ďalšie diely?

Pokiaľ viem, áno. Natáča sa dopredu, tak na preskačku. A vždy rozhoduje sledovanosť…

Vše o mužích, Soukromý skandál… Hráte v ČR?

Áno, v Prahe, ale aj vo veľa ďalších českých mestách. Niečo v slovenčine, niečo v češtine. Mám tam veľa spracovných ponúk, ale je to časovo veľmi náročné. Mám veľa predstavení aj na Slovensku. Mne vyhovuje, že mám to šťastie, že môžem hrať raz tam, a raz zase tu. Že mam svojich divákov aj tu doma, aj v Čechách.

Konkurzy do seriálu, na roly detí. Sú zverejňované?

Áno, aj môj syn Timur prešiel konkurzom – hrá Maštalírovho (herec Tomáš Maštalír, pozn. red.) syna v seriáli Chlapi neplačú. Predtým si zahral so mnou v Hone na legendu, a navštevuje aj divadelnú školu Ludus. Občas s ním vidím nejakú časť Chlapi neplačú, a môžem povedať, že som s ním celkom spokojný. Konkurzy sú zverejnené, môj syn sa to vtipne dozvedel z televízie. Ja som to pre telku nahovoril, ale nestihol som mu o tom povedať. Žiadna protekcia nebola, či niekto verí, alebo nie. Ak na to niekto má, presadí sa aj sám.

Seriály, kde hrajú amatéri… Aký je váš dojem?

Je to otázka peňazí. Amatérom dajú menej peňazí. Na druhej strane, tá kvalita je otrasná, je to podľa mňa neporovnateľné. Nehovorím, že medzi amatérmi sa nenájdu takí, čo zahrajú dobre, ale ako celok je to väčšinou nepozerateľné. Hlavne si myslím, že takéto seriály, aj reality šou ako Mojsejovci (a aj mnohé ďalšie), by mali byť skôr na internetovej televízii, nie v renomovanej televízii. Je to pod úroveň.

 

 

Rola otca. Čo po vás zdedili/nezdedili detičky?

Ja mám pocit, že každé naše dieťa je trošku iné. Niečo majú po mame, niečo po mne. Tamarka je taký flegmatik, asi po mne, veľmi múdra a krásna je po mame. Timur, ten je úplne po mame, ale humor má po mne. Marko je celý „mamin“. Ešte uvidíme, kto z neho bude, bol nedávno na zápise do školy…

„Rodili“ ste dieťa v nemocnici na Kramároch?

Áno, syna Marka. Nebol som pri tom. Bolo to narýchlo – div, že manželka nerodila vo výťahu. Niečo som moderoval mimo Bratislavu. Viem, že som vtedy zrušil celý večer – s tým, že toto už nie je váš večer, ale môj, a oslavovali sme „malého“… Inak, netuším, prečo je štvrť Kramáre práve Kramármi. Viem ale, že  „kramár“ znamená obchodník.

Hrávate hru Lordi aj pre uzavreté spoločnosti?

Áno. Je to výborná, škandalózna komédia, napísaná podľa zachovaných listov Oscara Wilda.  Chodíme s ňou ­(okrem divadiel) po celom Slovensku, aj na firemné večierky. Je ideálna, keď ľudia popíjajú, a sú ako keby súčasťou klubu. Dá sa totiž hrať skoro kdekoľvek, lebo je technicky nenáročná. Hrali sme ju aj na sympóziu lekárov.

 

 

Fotografie: online archív Maroša Kramára

Pridaj komentár