Každý má niekde „korene“. Čo vie o sebe z „rodostromu“ slovenský džezman Peter Lipa? Opýtali sme sa ho nielen na to, pár dní po životnom jubileu. Pre portál uviedol: „Dlhé roky som sa tým vôbec nezaoberal, ale pred niekoľkými rokmi som sa do toho vďaka internetu pustil, a dnes už viem o svojich koreňoch niekoľko generácií dozadu. Dostal som sa až po prastarú mamu mojej starej mamy. Dátumy neviem, ale je to rok 1700… Celé to funguje najmä vďaka mojim mladším súkmeňovcom, ktorí, ako sa patrí, obývajú celú karpatskú kotlinu – Maďarsko, Zakarpatskú Rus, ale na Slovensku je ich menej. Mamini rodičia sa do Prešova prisťahovali z rumunsko-maďarského pohraničia, mali 6 detí, a tie sa potom rozleteli do sveta. O otcovej histórii toho viem menej.“
Je známe, že stromy majú liečivú silu. Nachádzate ju – so svojím priezviskom – v sebe aj vy?
Možno aj liečim, ale neviem o tom. Ak, tak potom skôr hudbou, než vďaka priezvisku. Ale sám mám dobrý pocit, keď som medzi stromami – to je jedno, či už v parku, alebo v lese. Moje priezvisko má krátku históriu – vzniklo po II. svetovej vojne. Pomohlo mi k tomu, že som už druhý rok patrónom súťaže o Strom roka.
Z vášho repertoáru vieme, že máte radi – ako inak – lipový čaj. A ešte? Zaujímajú nás jedlá a nápoje…
Čas je dôležitý faktor v našom živote. Ja viem, že začnem trochu od veci, ale dnes mi chutí niečo iné, ako voľakedy. Voda a čaj sú dnes moje najobľúbenejšie nápoje. Ale keď si zaspomínam na časy môjho 15-ročného pôsobenia v Starej sladovni, tak je jasné, že vtedy mi chutilo niečo iné. Aj s jedlom je to tiež trochu ináč. Kedysi som s kamarátmi pretekal, kto urobí lepšie klobásy, a aký biftek je najchutnejší. Dnes sa orientujem viac na šaláty, zeleninové polievky a cestoviny.
V médiách sa písalo, že máte diagnostikovanú poruchu metabolizmu, ktorou trpeli niekdajší králi. Pociťujete isté obmedzenia?
Áno, musím to trochu kontrolovať, aby som predišiel bolestiam. Média píšu rady o nepodstatných veciach. Ak je na mne niečo zaujímavé, takto bude asi moja hudba.
Pomáhate benefične – charitatívne pacientom. Ktorým a prečo?
Pomáham, ale nemám určené cieľové skupiny. Najčastejšie spievaním. Ale roky som bol členom medzinárodnej organizácie Lions club International, a tam som pomáhal aj inými aktivitami. Prečo? Lebo si myslím, že v našom živote je veľa ľudí, ktorí pomoc potrebujú. Ak môžem mojou prácou niekomu pomôcť, tak to je pre mňa pochvala aj pocta zároveň. Hudba je vo všeobecnosti určite jedným z médií, ktoré pomáhajú mnohým.
V piesni U doktora ste vo videu „čistým“ slovenským pacientom. Poviete nám, ako vznikla táto pieseň?
To je jedna z pesničiek môjho najpopulárnejšieho albumu Lipa spieva Lasicu. Ten text sa mi páčil od začiatku. Je aktuálny, lebo keď je človek starší, tak si musí dávať pozor na zdravie, a navyše je aj vtipný. Pesnička je jednoduchá. Napísal som ju veľmi rýchlo, a potom mi napadlo, že by mohla mať taký karibský charakter. Oslovil som Rolanda Kánika, a spolu so skupinou Mango Molas dal pesničke takúto podobu.
Podnikáte v šoubiznise. Je pre vás prijateľný súčasný systém zdravotného poistenia?
Určite nie. Ja podnikám len preto, lebo v našom daňovom systéme nie je miesto pre umelcov. Urobili z nás SZČO, ale naša práca je o niečom inom. Tie hodiny práce, kedy cvičíme, nikto nevidí. My nemáme dielňu alebo obchod , kde ráno otvoríme, a potom v ňom predávame alebo vyrábame tovar…
Precestovali ste s jazzom všetky kontinenty. Bolo to únavné?
Ja cestujem rád, a ešte radšej cestujem s hudbou za poslucháčmi. To je údel hudobníkov na celom svete. Je to únavné, ale odmena v podobe potlesku spokojného publika stojí za to.
Len nedávno sa premietal dokumentárny film Dušana Hanáka s názvom Husia koža, ktorý je o vás. Aké je to, vidieť sa na plátne? Mali ste „husiu“ kožu?
Bolo to veľmi príjemné. Dušan natočil dokument so svojou typickou dôkladnosťou, pred 22 rokmi. V tom dokumente prezentoval pocity hudobníkov, ktoré sú stále aktuálne, a to je na tom filme najkrajšie. Pocit “husej kože” mávam len vo výnimočných prípadoch na javisku, keď nám to všetkým dobre ide. Vždy hráme tak, že každú chvíľu očakávame, kedy sa ten pocit dostaví.
Leto je plné festivalov a rôznych koncertov. Pozvete nás niekam, kde s kapelou vystúpite?
Najlepšie bude, ak si to pozriete na mojej web stránke. Na Slovensku budem v Starej Bystrici, v Dunajskej Strede, na Beckove, v Bystrej pri Brezne, Štúrove, Trnave, Galante, Lučenci, Bardejove, aj v Bratislave.
S vaším menom sú tradične spojené Bratislavské jazzové dni. Prezradíte, čím prekvapia tohtoročné jesenné „džezáky“?
Bude to 39. ročník, a okrem dobrého programu, v ktorom vystúpi napríklad zaujímavý spevák menom Bilal alebo saxofonista Josua Redman, pokrstím tam svoje nové CD. Bude na ňom 14 nových piesní na texty Milana Lasicu.
Ďakujem za rozhovor a otvorenosť.
Foto: archív P. Lipu
