Mýty a fakty o červenom víne: prospieva srdcu, alebo škodí?

Autor článku
Mgr. Andrea Marciníková

Červené víno bolo desaťročia prezentované ako „zdravší alkohol“. Spájalo sa s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, dlhovekosťou Francúzov či účinkami resveratrolu. Hoci je v mnohých kultúrach alkohol pevne zakotvený, v posledných rokoch však odborníci prehodnocujú mnohé staršie závery. Najnovšie stanoviská Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a medzinárodných odborných organizácií upozorňujú, že zdravotné riziká alkoholu sa začínajú už pri nízkej spotrebe a neexistuje dôkaz o bezpečnej dávke alkoholu z hľadiska zdravia.

Najznámejší mýtus o červenom víne

Čo je resveratrol a prečo vzbudil taký záujem?

Chráni červené víno srdce?

Čo je to nízka konzumácia alkoholu?

Poznáte syndróm tzv. sviatočného srdca?

Ako súvisia alkohol a rakovina?

Odkiaľ sa vzal mýtus o zdravom červenom víne?

Predstava, že červené víno prospieva zdraviu, sa rozšírila najmä v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Významnú úlohu zohral takzvaný francúzsky paradox. Toto pomenovanie vyšlo z pozorovania, kde francúzski obyvatelia vykazovali relatívne nižší výskyt ischemickej choroby srdca napriek vyššej konzumácii nasýtených tukov. Jedným z navrhovaných vysvetlení bola pravidelná konzumácia červeného vína.

Neskoršie výskumy však ukázali, že tento jav nemožno vysvetliť iba vínom. Významnú úlohu mohli zohrávať aj tamojšie stravovacie návyky, fyzická aktivita, socioekonomické faktory, kvalita zdravotnej starostlivosti či rozdiely v metodike zberu údajov.

Mnohé staršie štúdie boli navyše observačné. To znamená, že sledovali správanie ľudí, ale nedokázali potvrdiť príčinnú súvislosť. Ľudia, ktorí pili malé množstvá vína, mali často zároveň zdravší životný štýl, vyššie vzdelanie či lepší prístup k zdravotnej starostlivosti. Takéto skreslenie je známe ako „healthy user bias“, teda efekt zdravého používateľa.

Ďalším problémom bol tzv. efekt chorého abstinenta (sick quitter bias). Do skupiny abstinentov boli niekedy zaradení aj bývalí konzumenti alkoholu, ktorí prestali piť pre zdravotné problémy. Tým mohli abstinenti na papieri vyzerať menej zdravo než ľudia s miernou konzumáciou alkoholu.

Čo je resveratrol a prečo vzbudil taký záujem?

Hrozno prirodzene obsahuje skupinu prospešných látok, polyfenoly, medzi ktorými nájdeme aj často spomínaný resveratrol. Môžeme ho nájsť v šupkách hrozna, a teda aj v červenom víne. Laboratórne experimenty preukázali jeho antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Z logického dôvodu teda vznikli hypotézy, že by mohol pomáhať pri prevencii niektorých chronických ochorení, najmä ochorení srdca a ciev. Podstatné je si však uvedomiť rozdiely medzi experimentmi na bunkách, štúdiami na zvieratách a klinickými dôkazmi u ľudí. Laicky povedané, štúdium samotného resveratrolu na myšiach a červeného vína na ľuďoch, ktoré ešte k tomu obsahuje aj alkohol, nie je to isté. V konečnom dôsledku prinesú tieto dva modely rozdielne výsledky. Veľmi ľahko sa tak môže stať, že vysvetlenie, teda interpretácia výsledkov, môže byť zavádzajúce.

Azda najväčším mýtom, ktorý koluje, je univerzálne tvrdenie o zdravotnom benefite 2 dcl vína každý deň. Je však potrebné si uvedomiť, že mnohé pozitívne účinky resveratrolu boli pozorované pri dávkach, ktoré sú výrazne vyššie než množstvo prijaté bežnou konzumáciou vína. Inými slovami, človek by musel vypiť zdravotne nebezpečné množstvo alkoholu, aby dosiahol dávky používané v experimentoch. Súčasné poznatky preto nepodporujú tvrdenie, že by pitie červeného vína bolo vhodným spôsobom získavania resveratrolu alebo ochrany zdravia. No ak predsa máte záujem podporiť svoje zdravie pomocou resveratrolu, odporúča sa suplementácia kvalitnými doplnkami výživy s vyššími, efektívnymi dávkami, ktoré pri dodržaní dávkovania môžu byť prospešné pre váš organizmus.

Nalejme si čistého vína. Koľko by sme ho museli vypiť, aby sme dosiahli účinnú dávku resveratrolu? Hodnota 30 mg sa objavuje ako spodná hranica používaná v rôznych štúdiách alebo popularizačných prepočtoch. Jedna novšia práca priamo vypočítala, že pri víne s obsahom 7,13 mg/l by na získanie 30 mg resveratrolu bolo potrebné vypiť približne 4,2 litra vína denne.

Môžeme pravidelným pitím 2 dcl vína každý deň získať pozitívne účinky resveratrolu? Týmto spôsobom by sme získali iba 5 % potrebnej dennej dávky resveratrolu, ktorá nemá významný účinok na naše zdravie.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Chráni červené víno srdce?

Toto je pravdepodobne najčastejšie opakované tvrdenie o červenom víne. Je to však naozaj tak? Staršie observačné štúdie naznačovali, že ľudia s nízkou až strednou konzumáciou alkoholu majú nižšie riziko niektorých srdcovocievnych ochorení. Novšie analýzy však upozornili na významné metodologické obmedzenia týchto výskumov.

Čo je nízka konzumácia alkoholu a v čom nás môže pomýliť

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje nízku konzumáciu ako pitie, ktoré nepresahuje 1 štandardný nápoj denne. Tento pojem sa používa na porovnávanie množstva čistého alkoholu, jeho definícia medzi krajinami sa však líši. Všeobecne sa za 1 štandardný nápoj považuje 10 gramov čistého alkoholu, čo je malé pivo 10°, 1 dl vína alebo 0,04 l liehoviny.

Ani dodržiavanie nízkej konzumácie alkoholu, to je menej ako 1 drink denne, však neznamená, že pitie je bezpečné. Ide nanajvýš o hranice nižšieho rizika. Z pohľadu rakoviny totiž nebola stanovená dávka alkoholu, pri ktorej by bolo riziko pitia alkoholu nulové. Preto platí: čím menej človek pije, tým je jeho riziko nižšie.

Významný posun priniesli genetické štúdie využívajúce metódu Mendelovskej randomizácie, ktorá pomáha lepšie odlíšiť koreláciu od kauzality (príčiny). Niektoré poukázali na opak, na spojitosť alkoholu so zvyšovaním rizika hypertenzie (vysokého krvného tlaku), ischemickej choroby srdca a ďalších kardiovaskulárnych ochorení už pri relatívne nízkej spotrebe.

WHO preto na základe dostupných dôkazov upozorňuje, že potenciálne priaznivé účinky ľahkého alebo stredného pitia červeného vína na kardiovaskulárne ochorenia neprevažujú nad rizikom rakoviny a ďalších zdravotných následkov. Inými slovami, alkohol v červenom víne prináša omnoho väčšie zdravotné riziká aj napriek prospešným látkam, ktoré môže obsahovať. Pre človeka, ktorý alkohol nepije, dnes neexistuje medicínsky dôvod začať piť červené víno so zámerom ochrany srdca.

Chráni teda červené víno vaše srdce? Určite nie.

Syndróm tzv. sviatočného srdca

Vedeli ste, že existuje syndróm tzv. sviatočného srdca (holiday heart syndrome), známy aj ako alkoholom vyvolané predsieňové arytmie? Ide o syndróm s nepravidelným srdcovým rytmom a búšením srdca spojený s vysokou konzumáciou alkoholu. Syndróm sviatočného srdca bol objavený v roku 1978, keď Philip Ettinger zistil súvislosť medzi arytmiou a konzumáciou alkoholu.

Svoj bežný názov získal preto, lebo sa spája s nadmerným pitím, ktoré je bežné počas sviatkov. Aj keď nie je jasné, aký je výskyt tohto syndrómu, predpokladá sa, že minimálne 5 – 10 % prípadov fibrilácie predsiení môže súvisieť s týmto stavom. Štúdie však potvrdili, že tento podiel môže dosahovať až 63 %. Ak obľubujete alkohol práve počas sviatkov alebo dovoleniek, nezabudnite na svoje srdce.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Nebezpečenstvo nárazového pitia

Zdravotné riziko nezávisí iba od priemerného množstva alkoholu, ale aj od toho, koľko ho človek vypije naraz. Svetová zdravotnícka organizácia označuje za nárazové pitie prijatie najmenej 60 gramov čistého alkoholu pri jednej príležitosti, čo zodpovedá približne šiestim štandardným alkoholickým nápojom – napríklad asi 0,6 litra vína s obsahom alkoholu 12,5 %.

Takáto dávka môže viesť k akútnej intoxikácii, strate sebakontroly, úrazom, dopravným nehodám, násiliu či otrave alkoholom. Zaťažuje tiež srdce. Štúdia MunichBREW II, v ktorej vedci počas pitia a po ňom monitorovali mladých dospelých pomocou elektrokardiogramu, zaznamenala zrýchlenie srdcovej frekvencie, častejšie predsieňové tachykardie a klinicky významné poruchy rytmu aj počas fázy vytriezvenia.

Nárazové pitie preto nie je bezpečnejšie len preto, že človek nepije každý deň. Vysoká jednorazová dávka prináša osobitné akútne riziká aj ľuďom, ktorých priemerná spotreba alkoholu môže pôsobiť relatívne nízko.

Alkohol a rakovina: čo vieme dnes?

Najzásadnejšou zmenou vo vnímaní alkoholu je množstvo dôkazov o jeho súvislosti s rakovinou. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikuje alkoholické nápoje ako karcinogén skupiny 1. V rovnakej kategórii nájdete napríklad tabakový dym alebo azbest. Táto kategória označuje látky, pri ktorých existujú presvedčivé dôkazy o schopnosti spôsobovať rakovinu u ľudí.

Alkohol spôsobuje najmenej sedem typov rakoviny, vrátane:

  • rakoviny dutiny ústnej,
  • hltana,
  • hrtana,
  • pažeráka,
  • pečene,
  • hrubého čreva a konečníka,
  • prsníka.

WHO zdôrazňuje, že riziko nevzniká iba pri nadmernom pití. Neexistuje dôkaz o hranici, pod ktorou by bolo riziko rakoviny nulové. Riziko sa síce zvyšuje s rastúcou spotrebou alkoholu, ale začína sa už pri nízkych dávkach.

Dôležité je tiež pripomenúť, že na riziku sa podieľa samotný etanol, nie konkrétny druh nápoja. Z pohľadu rakoviny preto nie je podstatné, či ide o víno, pivo alebo destilát.

Inými slovami, podľa 5. vydania Európskeho kódexu proti rakovine platí: Vyhýbajte sa alkoholickým nápojom. Agentúra IARC ďalej vysvetľuje, že neexistuje bezpečná úroveň konzumácie alkoholu z hľadiska rizika rakoviny a riziko jej vzniku sa zvyšuje už pri najnižších množstvách.

Existuje bezpečná dávka alkoholu?

Mnohé krajiny dlhé roky komunikovali odporúčané limity konzumácie alkoholu. Tieto odporúčania však predstavovali hranice nižšieho rizika, nie hranice bezpečnosti. V roku 2023 WHO uviedla, že pri alkohole nemožno určiť dávku, pri ktorej by zdravotné riziko neexistovalo. Riziko sa začína už pri prvej dávke alkoholu.

To neznamená, že každé vypitie pohára vína vedie k chorobe. Znamená to však, že:

  • neexistuje úplne bezriziková dávka,
  • nižšia konzumácia znamená nižšie riziko,
  • abstinencia predstavuje najnižšie zdravotné riziko z pohľadu alkoholu.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Ak človek pije víno, čo je dôležité vedieť?

Niektoré skupiny ľudí by sa mali alkoholu vyhnúť úplne:

  • tehotné ženy,
  • deti a dospievajúci,
  • osoby užívajúce antibiotiká,
  • osoby s ochoreniami pečene,
  • pacienti liečení na onkologické ochorenia,
  • osoby užívajúce lieky, ktoré sa s alkoholom vzájomne ovplyvňujú,
  • ľudia so závislosťou od alkoholu.

Okrem iného môže alkohol zhoršovať kontrolu krvného tlaku, prispievať k poruchám srdcového rytmu, poškodeniu pečene, zvyšovať riziko úrazov a podporovať vznik závislosti.

Ak človek alkohol konzumuje, z hľadiska zdravia platí jednoduché pravidlo: čím menej pijete, tým máte nižšie riziko poškodenia zdravia.

Ak ste nezačali piť, nezačínajte

Pohľad na červené víno sa za posledné desaťročia výrazne zmenil. Hoci obsahuje látky, ktoré v laboratórnych podmienkach vykazujú potenciálne priaznivé účinky, súčasné dôkazy nepodporujú predstavu, že by bolo červené víno zdravotnou prevenciou alebo „liekom“. Je to tak predovšetkým pre pôsobenie alkoholu, ktorý obsahuje. Aj keby sa mohlo zdať, že jeho prospešné látky by mohli prevážiť riziká alkoholu, nie je to tak.

Najnovšie stanoviská WHO a IARC totiž zdôrazňujú, že alkohol je karcinogén a riziko sa začína už pri nízkej konzumácii. Potenciálne prínosy, o ktorých informovali niektoré staršie štúdie, sú dnes predmetom významnej vedeckej diskusie a pravdepodobne boli ovplyvnené metodologickými skresleniami.

Aj napriek postaveniu alkoholu (nie len) v slovenskej kultúre, jeho konzumácia prináša širokú škálu zdravotných aj socioekonomických komplikácií. Ak čelíte poznámkam a nátlaku zo strany okolia, prečo sa vyhýbate alkoholu, pamätajte, že nie je dôvod na zlý pocit a výčitky. Chránite tak svoje zdravie.

Ak alkohol nepijete, neexistuje zdravotný dôvod začať piť červené víno pre údajné benefity pre zdravie.

ZDROJE:

  • WHO. No level of alcohol consumption is safe for our health (2023). [who.int]
  • WHO Europe. There is no safe level of alcohol consumption: what does the science say? (2025). [who.int]
  • IARC. Alcohol – Risk Factor Overview. [iarc.who.int]
  • The Lancet. Risk thresholds for alcohol consumption (2018). [thelancet.com]
  • The Lancet Rheumatology Editorial (2023). [thelancet.com]
  • JAMA Network Open. Association of Habitual Alcohol Intake With Risk of Cardiovascular Disease (2022). [jamanetwork.com]
Návrat hore